Čínska dôchodková kríza prepukla

Po dvoch desaťročiach nečinnosti však dlhoočakávaná reforma ďaleko zaostáva za potrebami krajiny a len sa odďaľuje časovaná politická bomba, ktorú budú musieť zneškodniť budúce generácie.

Čínsky vek odchodu do dôchodku je jeden z najnižších na svete a bol stanovený v roku 1955. V tom čase predstavoval stredný vek 21 rokov a len 7 % obyvateľov bolo starších ako 60 rokov. Dôchodkový vek však zostal v platnosti aj po tom, čo Čína v roku 1980 zaviedla politiku jedného dieťaťa. Sľub vlády, že sa postará o starých, ľudí upokojil.

Preľudnenie už nie je problém

O hroziacej čínskej kríze starnutia bijem na poplach už štvrťstoročie. V roku 2004 mi v China Economic Weekly vyšiel článok „Kto si môže dovoliť postarať sa o starších ľudí v Číne?“ Napriek hlbokým demografickým zmenám sa však vedúci predstavitelia zdráhajú zvýšiť vek odchodu do dôchodku.

Čínski politici sa aj naďalej viac obávajú preľudnenia ako starnutia. V roku 2012 vládni demografi varovali, že ak by všetkým párom umožnili mať dve deti, mohla by sa miera plodnosti dostať nad 4,4 pôrodu na ženu. Keď Čína v roku 2016 konečne zaviedla univerzálnu politiku dvoch detí, oficiálne prognózy naznačovali, že miera plodnosti dosiahne vrchol na úrovni 2,09 v roku 2018, potom klesne na 1,75 do roku 2023 a 1,72 do roku 2050. Napriek týmto trendom Čína zaviedla politiku troch detí v roku 2021. Poháňali ju obavy, že úplné zrušenie populačných kontrol by mohlo spustiť baby boom pripomínajúci 50. roky minulého storočia.

Čínski lídri sa navyše obávajú, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku zvýši nezamestnanosť. Komunistická strana Číny chcela nedávno pred 20. národným kongresom v roku 2022 minimalizovať riziko nepokojov – a dôchodkové reformy sú často politicky výbušné. Napríklad rozhodnutie Spojeného kráľovstva z roku 2011 zvýšiť vek odchodu do dôchodku pre ženy zo 60 na 65 rokov vyvolalo štrajky takmer dvoch miliónov pracovníkov verejného sektora.

Po dvoch desaťročiach nečinnosti dlhoočakávaná dôchodková reforma ďaleko zaostáva za potrebami krajiny a len sa odďaľuje časovaná politická bomba, ktorú budú musieť zneškodniť budúce generácie.

Ale aj podľa prehnaných údajov vlády bola miera pôrodnosti v Číne v roku 2018 len 1,5 pôrodu na ženu, čo je oveľa menej, ako hovoria oficiálne odhady. V roku 2023 klesla na 1,0; pričom niektoré provincie hlásili až 0,6, čo je v ostrom kontraste s oficiálnou prognózou 1,75. Medzitým sa priemerná dĺžka života v Číne zvýšila zo 47 rokov v roku 1955 na 79 v roku 2022 (v porovnaní so 77 v USA). Počet čínskych občanov vo veku 60 a viac rokov vzrástol zo 72 miliónov v roku 1980 na súčasných 282 miliónov. To predstavuje 21 % z celkovej populácie. Očakáva sa, že tento počet dosiahne 358 miliónov do roku 2030 a 475 miliónov – alebo 47 % celkovej populácie – do roku 2050.

V dôsledku toho sa čínske výdavky na dôchodky zvýšili z iba 1,5 % disponibilného príjmu domácností v roku 1990 na 12 % v roku 2022. Dnes takmer jedna tretina čínskych provincií zápasí s dôchodkovými deficitmi. V provincii Chej-Lung-Ťiang, ktorá má najnižšiu pôrodnosť v krajine a najstaršiu populáciu, tvoria výdavky na dôchodky 29 % disponibilného príjmu domácností. To núti miestne orgány spoliehať sa na transfery od centrálnej vlády, aby pokryli až 43 % svojich dôchodkových nákladov. Vzhľadom na to, že do roku 2035 národnému dôchodkovému fondu skončia peniaze, sa fiškálny výhľad zdá čoraz pochmúrnejší.

Nespravodlivý dôchodok

Čínsky dôchodkový systém je okrem toho hlboko nespravodlivý. V roku 2022 bolo 21 miliónov z 301 miliónov dôchodcov štátnymi zamestnancami, 115 miliónov pracovalo v podnikoch a 165 miliónov predstavovali najmä starší ľudia na vidieku, z ktorých každý dostával priemerný mesačný dôchodok medzi 907 dolármi, 468 dolármi a 30 dolármi. Pretože ich jediné dieťa nedokáže uživiť, mnohí vidiečania budú odkázaní na vládnu pomoc.

Neschopnosť Číny čeliť demografickej kríze je v ostrom kontraste s inými krajinami. Napriek rozsiahlym protestom Spojené kráľovstvo zvýšilo vek štátneho dôchodku na 66 rokov a plánuje ho zvýšiť na 68 do roku 2044. Niektorí odborníci predpovedajú, že by sa nakoniec mohol zvýšiť až na 71. V USA je už dôchodkový vek stanovený na 67 rokov pre narodených po roku 1960.

Alarmujúce trendy nakoniec našťastie prinútili čínskych lídrov presunúť pozornosť z preľudnenia na krízu starnutia. Zdá sa však, že stále bagatelizujú jeho závažnosť, keďže oficiálne údaje o populácii – a dokonca aj prognózy OSN – sú stále veľmi prehnané. Moje vlastné odhady naznačujú, že Čína sa bude snažiť stabilizovať pôrodnosť na 0,8. Keďže pracovná sila starne a zmenšuje sa, ekonomický rast sa spomalí a zníži vládne príjmy, zatiaľ čo rastúca staršia populácia zvýši náklady na dôchodky.

Systém podporuje málo ľudí a žiadne politické manévrovanie ani kreatívne účtovníctvo nedokážu odvrátiť blížiacu sa dôchodkovú krízu. V roku 1980 mala Čína 11 pracovníkov vo veku 20 – 64 rokov na každú osobu vo veku 65 rokov a viac. Tento pomer odvtedy klesol na 4,3 a predpokladá sa, že do roku 2040 klesne na 2,0 a do roku 2050 na 1,5. Na porovnanie, pomer v USA klesol z 5,2 v roku 1980 na súčasných 3,2 a očakáva sa, že dosiahne 2,6 do roku 2040 a 2,4 do roku 2050. V Spojenom kráľovstve miera závislosti od roku 1980 klesla z 3,7 na 2,9 a predpokladá sa, že sa zníži na 2,4 v roku 2040 a 2,2 v roku 2050. Vzhľadom na demografické výzvy bude Čína musieť naďalej zvyšovať svoj vek odchodu do dôchodku, čo môže vyvolať občianske nepokoje a politickú nestabilitu.

Ženy znášajú náklady nízkej pôrodnosti a starnúcej populácie ešte horšie, pretože sa dožívajú dlhšie ako muži a čelia mnohým zdravotným problémom. Dôchodky nepokryjú ich základné potreby a sú nútené pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Je to evidentné v Japonsku, kde sa miera zamestnanosti žien vo veku 60 – 64, 65 – 69 a 70 – 74 rokov zvýšila z 38 %, 23 % a 14 % v roku 2003 – na 64 %, 43 % a 26 % v roku 2023. A platí to najmä v Číne, kde katastrofálna politika jedného dieťaťa nielenže pripravila ženy o právo mať viac detí, ale mnohé odsúdila aj na chudobu a neistotu v starobe.

© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org

Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.