Najnovšie

Trhy Slovensku neveria

Slovensko si v súčasnosti vydávaním štátnych dlhopisov požičiava peniaze oveľa drahšie ako ostatné krajiny eurozóny. Horšie je na tom už iba Taliansko, ktorého verejný dlh je niekoľko rokov na úrovni cca 150 % HDP.

Ľuboš Pavelka, ekonóm
11.3.2024 14:00
odoberať
Google News
zdieľať

Náš verejný dlh je pritom v súčasnosti nižší ako 60 % HDP, čo je oveľa menej, ako predstavuje priemer EÚ. Ako je teda možné, že nám trhy nedôverujú a musíme si požičiavať za skoro štvorpercentné úroky?

Politici majú v obľube verejné dlhy bagatelizovať porovnávaním sa s inými krajinami EÚ. Pointa je však v tom, že každá krajina má iný objem tzv. skrytého dlhu týkajúci sa napríklad dopravnej infraštruktúry, záväzkov vyplývajúcich z dôchodkového systému, stavu verejného zdravotníctva a ďalších faktorov.

Okrem toho treba v našom prípade brať do úvahy vysoký podiel výkonu ekonomiky (HDP) firmami, ktoré dostali od štátu investičné stimuly v podobe daňových prázdnin. Po uplynutí rokov pôsobenia a skončení daňových prázdnin často zo Slovenska odchádzajú. Kedysi to bol napríklad výrobca kufrov Samsonite zo Šamorína, alebo teraz firmy zamerané na montáž súčiastok, káblových zväzkov apod.

Pracovná sila a energie sú už u nás pre tieto firmy drahé, preto sa s nami rozlúčia. Lenže tieto spoločnosti majú významný podiel na tvorbe HDP. Preto trhy náš verejný dlh považujú za rizikovejší ako v prípade susedného Rakúska. Tamojší verejný dlh je na úrovni 76 % HDP, ale krajina za svoje dlhy platí oveľa nižšie úroky.

Investorov znepokojujú nielen politické turbulencie, ale najmä neochota v dostatočnej miere konsolidovať verejné financie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto oznámila, že ak nedôjde k ozdravovaniu verejných financií, dlh sa rýchlo zvýši nad 60 % HDP a bude ďalej akcelerovať až na neudržateľné úrovne už v najbližšej dekáde. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa totiž nachádza v pásme vysokého rizika.

Návrhy konsolidačných opatrení sú veľmi diskutabilné z pohľadu ich prínosu k znižovaniu rozpočtového schodku. Národná rada okrem toho neschválila výdavkové limity pre aktuálny rozpočet, ktoré mali nahradiť platné limity z februára 2023. Súčasný rozpočet však nezohľadňuje ani tie, hoci sme sa k nim zaviazali v pláne obnovy.

Vládna koalícia tvrdí, že nevie prijateľným spôsobom nastaviť kritériá adresnej sociálnej pomoci pre obyvateľstvo. Rozdávať rovnakým metrom všetkým bez ohľadu na príjmy iba zvyšuje hrozbu udržateľnosti verejných financií a schopnosť splácať dlhy. Tzv. grécka cesta predstavuje vynútené odpustenie dlhov zo strany investorov, ktorí nakúpili dlhopisy bankrotujúcej krajiny, za cenu extrémnych škrtov v oblasti financovania zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb a iných verejných výdavkov.

Podľa údajov Európskej komisie zo Slovenska odišlo za uplynulých 15 rokov viac ako 360-tisíc mladých ľudí vo veku do 30 rokov do zahraničia. Naspäť sa už nevrátia. To zakladá do budúcnosti demografický problém spojený so starnutím obyvateľstva a udržateľnosťou dôchodkového systému. Naši vládni politici by preto namiesto kladenia vencov na hrob Gustávovi Husákovi, prezidentovi z čias socialistickej totality, mali venovať pozornosť budúcnosti krajiny.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy