Drahé jedlo a nízke mzdy
Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko (V4) sa po skončení pandémie covidu a pri pretrvávajúcom vojenskom konflikte na Ukrajine musia vyrovnať so slabým dopytom domácností v oblasti spotrebných tovarov a s poklesom tržieb v gastronómii a cestovnom ruchu. Mnoho domácností odkladá nákupy v obavách finančnej udržateľnosti rodinných rozpočtov.
Pokiaľ ide o dotácie cien energií a podporu najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva, každá z uvedených krajín zvolila na zmiernenie inflácie rozdielne prístupy. Poľsko dočasne znížilo DPH skoro na všetky potraviny s výnimkou sladkostí, kávy a sladených nápojov na nulu. Toto sa však možno už v 2. štvrťroku zmení a obyvateľstvo bude musieť pri nákupoch tovarov dennej spotreby hlbšie siahnuť do vrecka.
Slovensko má v rámci štátov V4 najvyššiu základnú DPH na potraviny. Rozšíriť 10-percentnú DPH na všetky potraviny si však vzhľadom na zlý stav verejných financií dovoliť nemôžeme. Maďarské opatrenia v boji proti inflácii týkajúce sa zmrazenia cien pohonných hmôt sa skončili fiaskom a štát sužuje najvyššia inflácia v EÚ.
Dôležitým faktorom slabého dopytu zákazníkov vo V4 je pokles pracovných príjmov jednotlivcov. Tie nestíhajú rásť takým tempom ako rast cien. Slovensko medziročne vykázalo v rámci eurozóny najvyššiu infláciu, ktorá zohľadňuje štruktúru spotreby domácností. Tlačiť na enormný rast platov a miezd by však znamenalo otvoriť priestor pre negatívne vplyvy inflačnej špirály. Podľa agentúry Reuters stredoeurópske ekonomiky vo veľkej miere závisia od vývozu do zahraničia s dominantným postavením Nemecka. To pritom sužuje od vlaňajška recesia podpisujúca sa pod pokles objednávok zo zahraničia.
Sporitelia v celej Európe prišli v parite kúpnej sily vďaka inflácii od jari 2020 doteraz o tretinu svojich odložených úspor. Zvýšenie cien firmy preniesli na zamestnancov a spotrebiteľov. Podnikový sektor chránil svoje marže a zároveň mzdy zamestnancov nedržali krok s infláciou. Výsledkom bol pokles životnej úrovne, ktorý viac zasiahol krajiny s nízkymi mzdami, kde patrí aj Slovensko. V krajinách V4 predstavujú mzdové náklady firiem 1/3 priemeru vyspelých krajín EÚ, pričom produktivita práce je na úrovni 2/3 až 3/4 priemeru.
Zaujímavý je pohľad na spotrebný kôš domácností. Podľa údajov Štatistického úradu SR potraviny a nealkoholické nápoje tvoria 24 % výdavkov domácností. Pred 10 rokmi to bolo iba 17 %. Vo všeobecnosti platí, že čím väčší podiel na výdavkoch predstavujú potraviny, tým je životná úroveň nižšia. Z tohto pohľadu chudobnieme. Na ilustráciu je vhodné porovnanie s Rakúskom, kde potraviny majú iba 12-percentný podiel na celkových výdavkoch domácností.
Zníženie cien potravín bolo v jesenných parlamentných voľbách lákadlom súčasnej vládnej garnitúry na oslovenie dôchodcov a nízkopríjmových domácností. Silné predvolebné slogany sa však do programového vyhlásenia vlády dostali len v podobe symbolických vyjadrení o kontrole cien potravín na trhu: „Vláda zabezpečí dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín. V prípade neprimeraného zdražovania prijme nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.“ To znamená, že realita sa tradične značne odlišuje od sľubov politikov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.