Penzijný prietokový ohrievač. Budú dôchodky spravodlivejšie?
Tri piliere dôchodkového systému majú čoraz väčšie trhliny. Štát doteraz nezaviedol ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ktoré by pomohli zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne od najlepšie zarábajúcich jednotlivcov. Tí sa dlhé roky vyhýbajú plateniu sociálnych odvodov nepravidelným vyplácaním odmien, z ktorých po prekročení maximálnych vymeriavacích základov napríklad žiadne dôchodkové poistenie neplatia.
Verejnosti sú dnes podsúvané správy o tom, že 1. pilier by mal byť nastavený tak, že dôchodok z neho bude rozdelený na dve časti. Prvá by bola solidárna, t.j. rovnaká pre každého, a druhá by zohľadňovala pracovné príjmy jednotlivca, ktorý je zamestnancom, živnostníkom alebo umelcom v slobodnom povolaní.
Pritom už dnes je výpočet dôchodkov zo Sociálnej poisťovne nastavený tak, že obsahuje prvky vynútenej solidarity ľudí zarábajúcich viac ako 1,25 – násobok priemernej mzdy. Týmto sa pri výpočte prvotného dôchodku kráti priemerný osobný mzdový bod, ktorý zohľadňuje pomer ich ročného príjmu v jednotlivých rokoch k priemernej mzde u nás v danom roku.
Druhý a tretí pilier slovenského dôchodkového modelu trpia syndrómom prietokového ohrievača, z ktorého sa sporitelia snažia vyčerpať čo najskôr všetky úspory, kým im neochladnú, t.j. neznehodnotia sa infláciou. Výnosy vo väčšine fondov sú totiž veľmi slabé, občas až záporné. Väčšina sporiteľov v penzijných fondoch dosahuje ročné výnosy nižšie, ako keby rovnaké peniaze mala uložené na termínovanom vklade v banke. Vo fondoch sa peniaze totiž ihneď premieňajú na podielové jednotky, z ktorých si ich správcovia odhrýzajú poplatky.
Štát by mal zatraktívniť sporenie v 2. a 3. pilieri tak, aby jednotlivci dostávali lepšie vypočítané doživotné renty. V súčasnosti to tak nie je vinou slabých výsledkov investičných aktivít správcov penzijných fondov. Výsledkom je nelichotivé medzinárodné porovnanie v rámci krajín EÚ, kde slovenské fondy majú prvenstvo v znehodnocovaní úspor. Výnimkou je niekoľko fondov s rizikovejšou stratégiou. Riešením uvedených nešvárov by mohla byť zmena legislatívy, ktorou by štát ostrihal poplatky za správu aktív nevýkonných fondov.
Absolútne nedostatočné z pohľadu pripisovaných výnosov sú výplatné fondy doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), kde sa peniaze sporiteľov pomerne výrazne a chronicky znehodnocujú infláciou. Dielo skazy doplnkovej dôchodkovej renty vyplácanej po dobu 5 alebo 10 rokov umocňuje ešte celá paleta vysokých poplatkov a zle nastavené investičné portfóliá jednotlivých fondov. Slabý záujem o sporenie v DDS je tiež z dôvodu chýbajúcej motivácie dobrovoľného dôchodkového sporenia zo strany štátu.
V ČR sú príspevky zamestnávateľa oslobodené od dane z príjmu a odvodov, u nás to tak nie je. Okrem toho sporiteľ získava v prospech svojho penzijného sporiaceho plánu vyplácanú štátnu prémiu v prepočte až do výšky 10 eur mesačne spolu so znížením základu dane z príjmu až do výšky tisíc eur.
V porovnaní s českými daňovými benefitmi a štátnou dotáciou sú slovenskí dôchodkoví sporitelia v DDS úplní chudáci. V rámci potreby nevyhnutnej konsolidácie verejných financií SR v roku 2024 sa lepších zajtrajškov v prospech jednotlivcov v tejto veci asi tak skoro nedočkáme.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.