Je demokracia stranám ľahostajná?
Demokracia na Slovensku čelí vážnej kríze. Prestávame jej dôverovať, pociťujeme odcudzenie a z toho pramení neochota zapájať sa do demokratických procesov. Ako sa k tomu stavajú strany vo svojich programoch?
Prieskumy verejnej mienky opakovane potvrdzujú trend demokratického úpadku. Časom rastie počet ľudí, ktorí si myslia, že na našom hlase nezáleží, že aj tak sa nič nezmení. Tento rozpor medzi ideálmi a realitou spôsobuje, že sa naša demokracia kĺže po tenkom ľade. Programy politických strán nám však naznačujú, že to naozaj berú na ľahkú váhu. Výhovorka, že to občania aj tak nečítajú, neobstojí. Prvú skupinu tvoria strany hluché a slepé. Smer, SNS, Republika, Hlas, Sme rodina – o riešení krízy demokracie ani obraz, ani zvuk.
So stranami, ktoré sa pasujú za demokratické, to však tiež nie je žiadna veľká sláva. Program PS na zlepšenie demokracie sa točí najmä okolo symptómov – hybridných hrozieb a dezinformácií. Systémové riešenia príčin však veľmi nenájdeme. Saska je na tom podobne, k boju s dezinformáciami pridáva zavedenie ústavnej ochrany demokracie, čo je skôr len náplasť na polámanú chrbticu. OĽaNO vidí liek najmä v častejších referendách, KDH zas v ôsmich volebných obvodoch.
Problém krízy demokracie, žiaľ, najpresnejšie pomenúvajú len Demokrati (a sčasti Modrí). Tí síce excelujú v porovnaní s ostatnými stranami, no pri takej nízkej latke to žiadny extra úspech nie je. Pozitívom je, že mienia zlepšiť zapájanie verejnosti do tvorby politík a zvýšiť transparentnosť financovania politických strán. No tam sa to v podstate končí.
Slovensko potrebuje vdýchnuť nového ducha demokracii v 21. storočí. Potrebujeme strany, ktoré plnia svoje základné funkcie, a nové demokratické fóra pre občanov. Bez toho ďaleko nezájdeme a budeme prešľapovať na mieste. Je tristné, že to kandidujúce strany berú na ľahkú váhu.
Súvisiace články
Sponzorovaný obsah | pred 3 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.