Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Poučenia z krízového vývoja
Utorkové hlasovanie o eurovale, jeho zopakovanie, no najmä melodráma, ktorá mu predchádzala, neilustruje len stav slovenskej politickej scény. Je aj obrazom (a odrazom) toho, aká je dnes Európska únia.
O tom, čo hovorí schvaľovanie zmien v dočasnom eurovale o domácej politickej scéne a aké môže mať na ňu dôsledky, sa už popísalo mnoho.
Čo však hovorí o Európe, ktorej sme súčasťou? Nuž v prvom rade, nech si euroskeptici rozličného ideologického razenia tvrdia, čo chcú, rozhodujúcim hráčom politiky na starom kontinente sú stále štáty. A my všetci, čo by sme chceli žiť v slušnej európskej federácii môžeme iba dodať – žiaľ.
Ak by to tak nebolo, Slovensko by sa neocitlo na pár dní v centre svetovej pozornosti. Presnejšie povedané, v centre pozornosti by sa neocitla necelé dva roky existujúca strana, ktorá má 21 poslancov (necelých 15 %) v parlamente päťmiliónovej (asi 1 % v EÚ) krajiny. Tak vyzerá „suverénne rozhodovanie štátov“, keď sa rozmení na drobné…
V najbližších dňoch budeme počúvať mnoho o tom, ako v skutočnosti žiadna sloboda krajín rozhodnúť sa neexistuje. Keď nehrajú do noty Bruselu, ocitnú sa pod tlakom a musia hlasovať, kým to neurobia „správne“.
Nech už si o tomto argumente myslíme čokoľvek, nie je to prípad Slovenska. Väčšina strán v parlamente zmeny v dočasnom eurovale podporovala a zatiaľ podporuje aj schválenie toho permanentného. Pohodlná väčšina teda nemala byť problémom. Že tomu pol druha mesiaca musel predchádzať stres a pád vlády, je v prvom rade dôsledkom našej straníckej politiky. Nie „diktátu Bruselu“.
Tápanie, potknutia a prešľapy slovenskej európskej politiky za posledný rok a pol zároveň ukazujú, že túto politiku – rovnako ako každú inú – nemožno tvoriť vo vzduchoprázdne. Musíme brať do úvahy vývoj v EÚ, záujmy a konanie aktérov, reálne zhodnotiť politické možnosti, rešpektovať záväzky a zodpovednosť.
Slovenské politické strany by si mali zvyknúť na to, že pri výbere spojencov, musia hľadieť aj na základnú kompatibilitu názorov na EÚ a naše miesto v nej. Tieto názory a priority potom môžu presadzovať na európskej úrovni. Bezpochyby aj za cenu ústupkov a kompromisov. No určite úspešnejšie, akoby si ich chceli vydupať štvrť roka po celoeurópskej dohode.
Ešte jedno ponaučenie z „krízového vývoja“. V otázkach, v ktorých sa rozhoduje jednomyseľne, má každý štát možnosť zablokovať celú dvadsaťsedmičku (alebo sedemnástku). No nemôže si myslieť, že zablokuje šestnástku, desiatku, trojku či akúkoľvek užšiu skupinu krajín, ktoré sa rozhodnú užšie integrovať.
Občas sa nejakému (malému) štátu môže stať, že pre tvrdohlavosť, predsudky či nestabilnú vládu odpadne od stola, pri ktorom sa robia rozhodnutia. Na omyly má plné suverénne právo. Ostatní však na ňu nebudú čakať, ani investovať veľa politickej energie do ponúkania špeciálnych podmienok. Ak si to neskôr rozmyslí, dostane zoznam podmienok, ktoré treba splniť, a pravidiel, ktoré musí rešpektovať. Ber alebo nechaj tak.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.