Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Richard trpí
Išiel som na Bratislavský hrad na Letné shakespearovské hry, do bieleho nádvoria, na biele plastové sedadlá, pretože Robo Roth hral Richarda III. Ide o najzložitejšie Shakespearovo dielo, plné politickej nekromancie, poverčivosti vydávajúcej sa za predtuchy a ožívajúcich krvavých rubášov.
Tešil som sa. Ráno som bol s Robom v štúdiu a znovu som si uvedomil, že je naším jediným bergmanovským tragédom. Spočiatku to teda vyzeralo výborne, Roth v úlohe psychopatického panovníka vyzeral desivejšie ako leprový kráľ Baudouin IV. Jeruzalemský, jeho slovenčina bola zlovestnejšia ako angličtina a stmievalo sa. A potom sa to zrazu stalo.
Na pódium prišli Buckingham, Clarence, Dorcet a ďalší. Kráčali dôstojne, ako hip-hoperi do klubu. Oblečení v gestapáckych kožených plášťoch, aké mohli mať Tarantinovi Bastardi alebo Trinity v Matrixe. Herečky, oblečené v nejakých kožuchoch, frázovali alexandríny ako posledný flow z Hornej Stredy. Niektorí vyzerali ako zo sovietskeho sci-fi z polovice 80. rokov.
O obraz ďalej, keď bolo jasné, že George musí nejakým spôsobom zahynúť, sa odrazu herci premenili na postavičky steam-punkovej opery. Vlasy mali prudko nagelované, pohľady jemne mimo divákov, viac do zeme. Ako Russell Crowe, keď už ide zabiť iného gladiátora, ale ešte chce akože ovládnuť svoj hnev. V priestore sa napínali, vykrúcali ako bábky na Karlovom moste.
Shakespeare kodifikoval vysokú angličtinu divadla a poézie a jasne pochopil, že zápletkou historických drám sú vášne klanovej aristokracie feudalizmu. Dokázal, že podstatou zrady, fikcie lojality a účelovej lásky je feudálna rodina, odvodzujúca svoj pôvod od nadprirodzených alebo legendárnych bytosti.
Nie náhodou sa dnes veľké seriálové televízne produkcie o období renesancie – Tudorovci a dva príbehy o Borgiovcoch – opierajú o surovú estetiku politických ambícií. V tom je Richard III. porovnateľný s ohromujúcimi umeleckými dielami zo zbierok Cosimu de Medici, ktoré vlani vystavili v Paríži a ktoré krásou svojho usporiadania pripomínajú Shakespearovo zobrané dielo v českom preklade Martina Hílskeho.
Pokusy o Shakespeara jednoduchšieho alebo prístupnejšieho pre súčasného diváka nemôžu ísť cestou prispôsobovania sa estetike slovenských sitcomov. Nedá sa modernizovať tak, že nejaký herec spoza čudného domčeka, akoby z nejakého outletu, jánošíkovsky zakričí.
Richard III. nie je bukolické dielko vidieckeho národovca z Gemera, ale syntézou reči, pohybu, gest a uvažovania vrcholného stredoveku.
Lowcostová modernita, akokoľvek nemáme na náročné divadlo, Shakespeara neznesie. Boj s démonmi moci sa nevyhráva v handrách z Pacha. Richard III. nie je repríza televíznej inscenácie, no okultný príbeh o nemožnosti vymaniť sa z takého druhu vzťahov, ktoré vyplývajú z feudálneho posadnutia mocou.
Robo Roth bol večer jediný, kto sa správal ako dramatis personae. Zo zvyšku nebolo cítiť drámu Shakespeara, ale moderného umenia, ktoré si myslí, že k moderne existuje skratka idúca mimo tradície.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.