Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Liberalizácia a škrty
Európska komisia vydala prvé hodnotenie hospodárskych politík členských krajín. V rámci "európskeho semestra", nového nástoja koordinácie hospodárskych politík v únii, navrhla v januári kroky, ktoré očakáva od vlád. Po schválení Európskou radou (lídrami členských krajín) podľa nich vlády spracovali návrhy rozpočtov a ekonomických plánov.
Teraz ich komisia vyhodnotila a uverejnila konkrétne odporúčania. Keď ich opäť schváli Európska rada, členské štáty ich musia začať napĺňať. Takéto cvičenie sa bude opakovať každý rok.
Možno očakávať okamžité (predvídateľné a zbytočné) rozhorčené reakcie na adresu „nikým nekontrolovaných európskych úradníkov“. Zas budeme počuť o Bruseli, ktorý kradne štátom suverenitu. Bez ohľadu na to, že s odporúčaniami musia súhlasiť lídri tých istých štátov. Omnoho zásadnejšia diskusia však bude možno zatlačená do úzadia – o politickej povahe obsahu odporúčaní.
Tá sa dá zhrnúť do dvoch slov: liberalizácia a škrty. Komisia namiešala štátom medicíny z podobných ingrediencií: liberalizácia trhu práce (jednoduchšie najímanie, no najmä prepúšťanie zamestnancov), posun od priamych daní k nepriamym, zvyšovanie dôchodkového veku a privatizácia penzií, zmrazenie rastu platov, záväzné stropy rozpočtových deficitov, ďalšie škrty vo verejných výdavkoch…
Prímes progresívnych politík (zvyšovanie podielu žien na pracovnom trhu či podpora vzdelávania) nemôže zakryť fakt, že komisia presadzuje liberálny ekonomický program, stojaci na deregulácii a privatizácii. Ak chcete, môžeme ho nazvať „pravicovým“. Veta, ktorá sa v rôznych obmenách opakuje v texte ako ospravedlnenie odporúčaní: „Fiškálny manévrovací priestor je veľmi obmedzený,“ sa obsahom (a dôsledkami) až podozrivo podobá na slová Margaret Thatcherovej: „Alternatíva neexistuje.“
Odporúčania sú na jednej strane prirodzeným odrazom politickej situácie v EÚ. Len päť vlád dnes kontrolujú stredo-ľavé strany (z toho tie v Španielsku a Grécku majú skutočne namále), pravica (či už „konzervatívna“, alebo „liberálna“) má prevahu v komisii, Európskom parlamente a v ďalších kľúčových inštitúciách. Liberálna ekonomická paradigma je určujúca pri formulovaní politík. Súčasne však existujú štrukturálne prekážky na realizáciu progresívnej politiky na európskej úrovni. Ak napríklad rozdiel v konkurencieschopnosti gréckeho a nemeckého hospodárstva nemožno riešiť rozsiahlymi transfermi, verejnými investíciami do zaostávajúcejších regiónov, potom možno gréckej vláde ťažko odporučiť iné ako znižovanie miezd a demontáž sociálnych služieb.
To najhoršie, čo by v tejto situácii ľavica mohla urobiť, je hľadať ochranu v suverenite národných štátov ohrozovaných zlou pravicovou Európou. Namiesto toho potrebuje progresívny, európsky program. A ak o ňom dokáže voličov presvedčiť a politické kyvadlo obrátiť vo svoj prospech, nesmie premeškať príležitosť ako v 90. rokoch. Bez silnej, spoločnej Európy bude skutočne málo iných možností ako akceptovanie sociálno-ekonomického flagelantstva.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.