Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
O živote nad pomery a korupcii
Popri tom, ako je Portugalsko ďalším štátom dotláčaným k žiadosti o pomoc z takzvaného eurovalu, na povrch vychádzajú zaujímavé skutočnosti. Stále jasnejšie sa ukazuje, že krízu naozaj spôsobil "život nad pomery". Akurát nie život tých, ktorých dnes prostredníctvom krízy oberajú o výdobytky európskeho sociálneho štátu.
Grécko už svojím očistcom „záchrannej pôžičky“ prechádza a je čoraz pravdepodobnejšie, že čoskoro doň vstúpi aj Írsko. Ďalším v poradí má byť Portugalsko. Menšinová vláda len s ťažkosťami balansuje na hrane priepasti, v ktorej už záchranu poskytne iba euroval.
A práve aj v Portugalsku sa objavujú nové fakty. V najbližšom čase by mal totiž Lisabon zaplatiť za kontrakt, ktorý predchádzajúca vláda podpísala v roku 2004. Vtedajší premiér José Manuel Barroso, mimochodom súčasný predseda Európskej komisie, ktorý tak rád spomína potrebu zodpovednej politiky, kúpil od nemeckej firmy dve moderné ponorky v celkovej cene jedna miliarda eur. Čo je asi 0,6 percenta hrubého domáceho produktu krajiny. A Portugalsko má cenu splatiť dnes, keď jeho deficit dosiahol 9,3 percenta HDP a má problém udržať sa finančne nad vodou.
Samozrejme, súčasný premiér José Sokrates šikovne využil tento drahý (a zdá sa, že zbytočný) nákup, aby odklonil aspoň časť kritiky za tvrdé úsporné opatrenia na hlavu svojho predchodcu. To však nie je dôležité. Treba si všimnúť pozadie prípadu. Ponorky totiž Lisabonu predala nemecká firma Man Ferrostaal, tá istá, ktorá zarábala na predaji zbraní (opäť ponoriek) Grécku. V oboch prípadoch sa vedie vyšetrovanie, či bola dohodnutá cena adekvátna, či vybavenie ponoriek vysoko neprekračovalo skutočné potreby zákazníka a či dodávateľ nepodplácal politikov a štátnych úradníkov, ktorí o kontrakte rozhodovali. Len mimochodom, podobným obvineniam musí Ferrostaal čeliť aj v súvislosti s predajom vojenských ponoriek Juhoafrickej republike.
Krízu tak asi naozaj spôsobil život nad pomery. Vďaka skorumpovanej politike si mohli niektoré firmy urobiť zo štátov dojné kravy – priamo ako dodávatelia alebo nepriamo výhodným nastavením regulačného prostredia. Krútiaci sa biznis pekne zdvíhal zisky, prepletený politický a ekonomický establišment si mohol žiť pekne nad pomery. A aby ťažko zarobené peniaze nepohltila nenásytná štátna kasa, deravý systém ponúkal mnoho spôsobov, ako sa vyhnúť plateniu daní. Svoj život „nad pomery“ si mohli užiť aj obyčajní ľudia. Aj keď v ich prípade bol väčšinou vykúpený rastúcimi dlhmi.
Pokiaľ ekonomiky utešene nafukovali rozličné finančné a realitné bubliny, všetko hladko fungovalo. Problémy prinieslo až ich spľasnutie. Našťastie je tu stále „obyčajný“ Grék, Ír, Portugalec či Nemec, ktorý si to odnesie. Výdavky sa škrtnú, platy znížia, systém sa zachráni. A tí, čo mohli dúfať, že si svoj „život nad pomery“ (rozumej: vlastné bývanie, vzdelanie pre deti a trochu materiálneho blahobytu) budú financovať aspoň z pôžičiek, by mali zabudnúť aj na to.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.