Chudoba po slovensky: z ruky do úst
Výsledky najnovšieho prieskumu Institutu 2050 iba potvrdili, čo bežný človek z dennodennej reality dobre pozná. Takmer polovica Slovákov má v domácnosti problém zaplatiť mimoriadny výdavok 400 eur.
Štúdia bola primárne zameraná na schopnosť platiť energetické výdavky, no platí všeobecne. Je jedno, či sa pokazí auto, práčka, chladnička, začne zatekať alebo niečo iné, pre polovicu domácností to často predstavuje existenčný problém. Žijú totiž z ruky do úst. Všetko majú vopred na euro vypočítané, a keď príde niečo mimoriadne, nie je z čoho vziať. Nečudo, že mnohí riešia nelichotivú situáciu životom na úver, ktorý prolongujú donekonečna, čo im ešte viac okresáva už taký malý príjem.
Na energetické (zelené) investície ako zateplenie rodinných domov, solárne panely či tepelné čerpadlá, ako bol jeden zo zámerov prieskumu, nemá väčšina domácností ani pomyslenie. A na zaplatenie zvýšených cien energií tiež.
Analytici inštitútu rozdelili obyvateľov do šiestich skupín. Až 15 % z nich patrí do skupiny chudobnejší obyvatelia vidieka s príjmom 690 eur (takmer všetci kúria drevom). Chudobnejší obyvatelia menších miest (druhá skupina) majú ešte nižší priemerný plat (660 eur), a o niečo horšie sú na tom chudobnejší ľudia z miest. Do tej lepšej, ale menšej skupiny (44 %) obyvateľov patria zabezpečení alebo bohatší. Samozrejme, tí si môžu dovoliť mať zateplené domy či investovať do zelených energií. No ani v tejto bohatšej „polovici“ sa nie všetci dokážu vysporiadať s neočakávaným výdavkom 400 eur.
Ak štúdia mala vytvoriť pravdivú mapu, ako sú na tom Slováci so schopnosťou zvládnuť zvýšenie cien energií a komu by mali smerovať kompenzačné platby, musíme ju iba privítať. Poskytuje tiež zrkadlo, komu prúdia štedré dotácie do fotovoltiky, zatepľovania či tepelných čerpadiel. Chudobným nie, lebo na to nemajú základný kapitál.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.