Kto rozhoduje za prezidentku?
Prípad nevymenovania Jána Gábora za veľvyslanca môže na prvý pohľad vyzerať len ako jeho osobný problém. Veď prezidentka Zuzana Čaputová neurobila nič nezákonné, keď ho odmietla ako kandidáta na ambasádora. Iba využila svoju ústavnú právomoc. Takže by mala nasledovať bodka. Naozaj však bodka?
Ak mala hlava štátu nejaké výhrady či pochybnosti o dlhoročnom diplomatovi, prečo mu to nepovedala na ich stretnutí v Grasalkovičovom paláci? A ak sa jej niečo nepozdávalo až potom, prečo mu to diskrétne neozrejmila? Nemusela by sama, stačilo by prostredníctvom zamestnanca prezidentskej kancelárie. A prečo si v paláci nenašli počas niekoľkých mesiacov aspoň pár minút, aby sa to Gáborovi pokúsili vysvetliť, zvlášť preto, že sa dlhý čas usiloval o stretnutie s kýmkoľvek z najbližšieho okolia Čaputovej?
Reakcia Grasalkovičovho paláca pre Pravdu, že „prezidentka nezmenila názor a nedala ani žiadny predbežný súhlas s návrhom ministra", pôsobí prinajmenšom ako zahmlievanie. A v hmle sa nachádza podozrenie, že Čaputová možno vyhovela niekomu, kto pritom nemá právomoc rozhodovať o vymenovaní za veľvyslanca. Keby to naozaj bola pravda, tak je to z princípu znepokojujúce, pretože prezidentka je najvyššie postavený ústavný činiteľ. V takom prípade kto fakticky rozhoduje za Čaputovú?
Treba jej uznať, že zo ženy bez predchádzajúcich politických skúseností sa stala štátnička, s ktorou sympatizujú aj mnohí, čo ju nevolili. Zaslúži si tiež pochvalu, že v zahraničí ju vnímajú ako zdatnú a slušnú líderku, čo je Slovensku veľmi na úžitok.
Postoj Čaputovej ku Gáborovi je však prešľap, ktorý poškodzuje jej dobrý imidž. Škoda, že sa k diplomatovi nezachovala transparentne. Tá Čaputová, ktorá keď kandidovala v prezidentských voľbách, na Facebooku napísala vetu: „Prispejte na kampaň, ktorá je transparentná." A transparentnosť je jednou z jej najbližších hodnôt…
Súvisiace články
Svet | pred 4 rokmi | 133
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.