Dekáda roztopených penzií
Niektoré krajiny eurozóny sa na vlastnej koži presvedčili, že euro nie je poistkou proti vysokej inflácii. Dôkazom je Estónsko, ktoré v apríli 2022 vykázalo mieru inflácie na úrovni 19,1 %. Na Slovensku to podľa Štatistického úradu SR bolo 11,8 %.
S dvojcifernou mierou inflácie sme sa zaradili do prvej päťky krajín s najvyššou intenzitou znehodnocovania úspor a kúpyschopnosti obyvateľstva. Ak si zoberieme príklad rodiny s mesačným čistým príjmom 1 500 eur, scvrkla sa jej kúpna sila disponibilného príjmu v porovnaní s aprílom 2021 o 177 eur. V Česku inflácia dosiahla medziročne ku koncu mája 2022 až 16 %. To znamená, že zo stotisíc korún úspor sa za rok vyparilo 16-tisíc.
Inflácia sa nevyhýba ani krajinám, ktoré euro nemajú. Narušenie dodávok plynu, uhlia a ďalších surovín najskôr z dôvodu pandémie a následne pre vojenský konflikt na Ukrajine vedie k zdražovaniu. Nový guvernér ČNB Aleš Michl vyhlásil, že inflácia sa nedá liečiť prudkým zvyšovaním úrokov, pretože reakcia ekonomiky na zmiernenie inflačných tlakov by prišla možno až s odstupom pol roka až jeden rok. Zároveň by sa tým pridusil hospodársky rast a udržateľnosť deficitu verejných financií na prijateľnej úrovni. Liekom podľa neho je priškrtenie platov, ktoré by nemali rásť rýchlejšie ako produktivita práce v ekonomike. Zároveň by mzdy mali rásť v najbližších rokoch pomalšie ako inflácia. Pre rok 2022 preto odporúča rast odmien za prácu najviac o 5 %.
Z toho vyplýva, že medikamentom na liečbu inflácie v ekonomike je dočasné zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Infláciu pritom najviac pociťujú nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva, pretože podiel ich výdavkov na potraviny, energie a služby z čistých príjmov je oveľa vyšší.
Ak si zoberieme do rúk kalkulačku a vypočítame tempo odparovania úspor, dôjdeme k zaujímavým výsledkom. Ak by sa znehodnocovali (pri smiešne nízkom výnose) priemerným tempom 10 % ročne, malo by 100 eur o 5 rokov hodnotu dnešných 62 eur, respektíve o 10 rokov iba 38,55 %. Ak sa podarí stlačiť infláciu na jednociferné číslo a majiteľ úspor po jej odpočítaní a zdanení výnosov príde „len“ o 5 % ročne, kúpi si o 5 rokov za sto eur toľko ako dnes za 78,35 eura.
Ešte hrozivejšie čísla vyjdú pri prepočte čistej súčasnej hodnoty ľuďom, ktorí podľahli ilúzii dobrých dôchodkov z 2. penzijného piliera. Drvivá väčšina z tých, ktorí si dávajú vyplácať doživotnú rentu cez životnú poisťovňu, sa rozhodla pre jej fixný variant v podobe pevnej čiastky bez ohľadu na infláciu. Výnosy dosahované vo výplatnej fáze 2. piliera sú v zásade iba symbolické, čo z dlhodobého pohľadu má katastrofálny účinok na vyplácané renty. Viac ako 50 eur mesačne dostáva málokto. V prípade, ak by sa dvojciferná inflácia napríklad vo výške 11 % ročne u nás zakorenila dlhodobo, po 15 rokoch by si senior za 50-eurovú rentu kúpil toľko ako dnes za 10 eur.
Inflačný poker a hra s číslami pomyselnej inflácie nie je absurdnou fikciou, ale reálnou hrozbou nášho osobného blahobytu budúcich dekád.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.