Vládna pomoc ľuďom pri zdražovaní je na stole
Koncom minulého týždňa vláda predstavila svoj plán pomoci ľuďom čeliacim zdražovaniu a vysokej inflácii. Zdá sa, že konečne konala pod silnejúcim verejným tlakom volajúcim po predstavení pomoci.
Svedčí o tom fakt, že celá pomoc je zostavená z dvoch „blokov“, a to jednorazových príspevkov rôznym skupinám obyvateľov, ktorých ideu prezentoval minister práce už pred niekoľkými dňami, a dlhodobej pomoci rodinám s deťmi, čo je akýsi „abstrakt“ z tzv. daňovej revolúcie, ktorú zase predstavil minister financií v novembri minulého roka. A tieto dva koncepty spojili do spoločne komunikovanej pomoci ľuďom pri zdražovaní.
Pomoc: systémová i nesystémová zároveň
Prvá časť pozostáva z jednorazových príspevkov domácnostiam v hmotnej núdzi, seniorom, opatrovateľom a asistentom osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, náhradným rodičom a zo zvýšeného prídavku na dieťa, a to všetko po 100 eur. Akékoľvek jednorazové príspevky vo všeobecnosti možno považovať za nesystémové riešenia, ktoré len plátajú diery deravej sociálnej politiky a slabého sociálneho štátu. Je to ako oprava výmoľov na rozbitej ceste, na chvíľu pomôže, ale o chvíľu sa jama objaví znovu. Riešením je nová cesta.
Druhá časť už javí prvky systémovosti a týka sa postupne zvyšujúceho sa prídavku na dieťa, daňového bonusu a služieb deťom. Evidentne cieli na posilnenie prorodinnej sociálnej politiky, ku ktorej sa táto vláda hlási, a pomôže najmä pracujúcim rodičom. Prídavok a jeho zvýšenie sa dotkne všetkých detí a jeho zvýšenie zasiahne aj najchudobnejšie domácnosti. Pri daňovom bonuse, ktorý značne porastie, už však možno do istej miery vyčítať prvky selekcie, keďže ten nepomôže nízkopríjmovým a nepracujúcim osobám a osobám v hmotnej núdzi, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením a tiež čelia zdražovaniu.
Daňový bonus zvýši čistý príjem zamestnanca, keďže vďaka nemu zaplatí nižšiu daň. Druhý balík pomoci však vôbec nepočíta s dôchodcami, čo je veľké zlyhanie, keďže mnohí z nich vedú svoj život na hranici chudoby a pod ňou. Je škoda, že sa vláda neodhodlala riešiť výpočet a valorizačný mechanizmus životného minima, od ktorého sa odvíja napríklad výška nezdaniteľnej časti základu dane alebo dávky v hmotnej núdzi. To by bola systémová a dlhodobá zmena, ktorá by zasiahla väčšinu sociálnych skupín. Nebolo by potrebné vymýšľať jednorazové príspevky. Otvára sa aj otázka konečnej politickej podpory už konkrétnych legislatívnych a daňových zmien s dlhodobým dosahom na príjmy do štátneho rozpočtu.
Aký sociálny model chceme?
V posledných dvoch rokoch, keď čelíme niekoľkým krízam naraz, spoločnosť čoraz viac obracia svoje požiadavky smerom k štátu, od ktorého očakáva v ťažkých chvíľach pomoc – ekonomickú, sociálnu, inštitucionálnu. Aj pri tejto príležitosti si však musíme konečne zadefinovať, aký sociálny model na Slovensku máme a chceme dlhodobo mať. Nie je možné na jednej strane volať po štedrom sociálno-demokratickom modeli škandinávskych krajín, ktorý garantuje príjem a paušálny prístup k sociálnym službám každému, a to na základe kritéria občianstva a financovania z daní, a na druhej strane balansovať medzi reziduálnym modelom typickým pre anglosaský priestor, ktorý cieli primárne na boj proti chudobe a nezamestnanosti a závisí od výšky zdrojov, a industriálnym modelom typickým pre Nemecko a časť kontinentálnej Európy, ktorý zase cieli na udržanie príjmu pracujúcich, závisí od profesijného statusu a príspevku do systému sociálneho zabezpečenia a je financovaný najmä zo zdaňovania práce.
Aj správy o stave svetového šťastia dlhodobo ukazujú, že práve obyvatelia škandinávskych krajín patria medzi tých najšťastnejších. Určite k tomu prispieva ich sociálnopolitický model a štát blahobytu s prístupom ku kvalitným a širokospektrálnym verejným službám a sociálnej pomoci. Zo štedrého sociálneho systému benefitujú všetci vrátane vyšších príjmových vrstiev, ktoré do neho značnou sumou prispievajú. Na druhej strane akceptujú, že z neho pomáhajú iným. To eliminuje negatívne výkriky o „príživníkoch na sociálnom systéme a neschopnosti o seba sa postarať“ a zvyšuje ochotu takýto systém financovať.
Priblížiť sa k škandinávskemu modelu, vyžaduje okrem iného zásadnú prestavbu daňového mixu. Zaostávame v zdaňovaní pasívneho príjmu (napr. majetku), tlačíme na zdaňovanie toho aktívneho (napr. mzdy) a z progresívneho zdaňovania sa stala zakázaná téma.
Priblížiť sa k takémuto modelu a dúfať vo vyššiu mieru spokojnosti a šťastia ľudí na Slovensku vyžaduje okrem iného zásadnú prestavbu daňového mixu a tým nastavenie financovateľnosti sociálnych programov a kvalitných verejných služieb. Zaostávame v zdaňovaní pasívneho príjmu (napr. majetku), tlačíme na zdaňovanie toho aktívneho (napr. mzdy) a z progresívneho zdaňovania sa stala zakázaná téma. Pritom mantru o vysokom daňovom zaťažení (platí možno pri zdaňovaní práce) možno vyvrátiť faktom, že celkový podiel všetkých daní a odvodov na hrubom domácom produkte, tzv. daňová kvóta, je na Slovensku jeden z najnižších v celej EÚ. Zmeny však nemožno učiniť náhodnými zásahmi, keď sa to hodí alebo keď to situácia vyžaduje, ale prijatím filozofie, že zdaňovať treba najviac tam, kde je najviac peňazí.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.