Fanatikovo ťaženie
Absurdné situácie mávajú neraz tú jedinečnú vlastnosť, že čím viac absurdít vytvárajú, tým skôr sa ich absurdita v očiach verejnosti bagatelizuje. Ich postata ľahko ostane dokonale nepovšimnutá. Návšteva brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara v Moskve a následne v Budapešti je jednou z takých situácií.
Koho by u nás vyrušilo, že sa „tropický Trump“ stretáva s Vladimirom Putinom a Viktorom Orbánom, keď tu všetci do posledného dychu „riešime“ ukrajinskú krízu? Ultrapravicový konzervatívec a náboženský biznismen len zdanlivo nevypovedá o súčasných udalostiach. V skutočnosti o nich môže aj veľa dopovedať.
Bolsonaro prišiel do Ruska „z obchodných príčin“. Najmä kvôli poľnohospodárstvu – Brazília patrí medzi najväčších vývozcov sóje, hydiny a hovädzieho mäsa, a od Ruska potrebuje hnojivá, ktoré nestačí vyrábať. Brazílska vláda je protežantom Spojených štátov amerických, a tak Bolsonaro dostal napomenutie, nad jeho cestou sa však veľkoryso prižmúrili oči. Tým skôr, že pred vycestovaním potvrdil dobré diplomatické vzťahy s Ukrajinou. S Viktorom Orbánom sa zas zhodli predovšetkým na „obrane kresťanských hodnôt a tradičnej rodiny“. Ale, samozrejme, opäť išlo o obchod. A ten je rozhodujúci.
Brazílska obchodná politika sa len počas Bolsonarovej vlády vyznačila práve tým, že mimoriadne spružnila používanie karcinogénnych pesticídov pri poľnohospodárskej produkcii: v praxi to znamená o 56 percent vyšší úbytok Amazonského pralesa v porovnaní s dvoma rokmi predchádzajúcimi jeho vláde (21× rozloha Sao Paula), vrátane masového vyháňania a neraz aj likvidácie amazonského obyvateľstva z oblastí meniacich sa na kráľovstvo herbicídu Roundup. Toto šafárenie je celkom v rukách nadnárodných spoločností a ich oligarchov – a v tej sfére je celkom jedno, či pochádzajú zo „Západu“ alebo z „Východu", z Ruska, Ukrajiny, USA či Turecka. „Padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina“ – vojna aj biznis beží ďalej.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.