Znárodníme byty ako v Berlíne?
Riešenie bytovej krízy podľa Berlínčanov? Znárodnenie bytov od veľkých developerov. Už dlhšiu dobu je v Berlíne bývanie otázkou, ktorá trápi občanov a ktorú intenzívne riešia.
Až 85 % obyvateľov hlavného mesta býva v podnájme, čo je dôsledkom kultúrneho nastavenia a historického vývoja, keď Berlín disponoval dostatkom mestských nájomných bytov. A, samozrejme, aj vysokou cenou nehnuteľností. No nestúpajú len tie, ale aj nájmy. A bývanie dražie jednoducho preto, že je komoditou „voľného trhu“.
V Berlíne neriešia nejakých drobných podnikateľov, majiteľov jedného, dvoch bytov, ale veľké firmy, developerov a finančných žralokov, ktorí nehnuteľnosti skupujú a budujú vo veľkom a na zvyšovaní cien sa snažia rozprávkovo bohatnúť. Takto v Berlíne vlastní napríklad firma Deutsche Wohnen až 114 000 bytov. Viac než polovicu z nich jej predali na začiatku milénia sociálni demokrati, čím zmenšili mestský bytový fond o 65 000 jednotiek. Podobne ako Bratislava, ibaže tá predávala byty vyslúžilcom a kamarátom ďaleko pod trhovú cenu. Za všetkých spomeňme 4-izbový byt na Palisádach, ktorý Ivan Mikloš odkúpil za 1 800 eur, či byt v historickom centre s rozlohou 210 štvorcových metrov, ktorý bývalý primátor za KDH Ďurkovský odkúpil za 27 000 eur.
Výsledkom je, že mesto Berlín nemá dostatok mestských bytov, a to, aby účinne regulovalo a udržiavalo akú-takú úroveň cien bývania a malo dostatok bytov pre sociálne slabších obyvateľov. To sa darí Rakúsku a predovšetkým Viedni, dostatkom bytov v štátnom a mestskom vlastníctve zabezpečujú kvalitné bývanie za normálne ceny. Dá sa to a má to význam. Práve preto sa v Berlíne ľudia zorganizovali a postavili na odpor predaju ďalších bytov, čo by pre nájomníkov znamenalo len zvyšovane nájmov a vysťahovanie. Boli úspešní, a tak začalo hnutie „Vyvlastniť Deutsche Wohnen“. Pred časom dokonca donútili mesto pristúpiť ku kompromisu, aby aspoň zmrazili a zastropovali ceny nájomného.
To však nemecký Ústavný súd označil za protiústavné, a preto Berlínčania zorganizovali petičnú akciu za referendum o vyvlastňovaní bytov za kompenzáciu. To podporujú už aj umiernené organizácie a politici, pretože tvrdia, že v tejto fáze už nič nie je dostatočnou ochranou ľudí pred rizikom drasticky zvyšovaných nájmov. V referende sa viac ako 56 % obyvateľov vyslovilo za znárodňovanie alebo istú formu odkupovania bytov do mestského fondu – to je viac ako jeden milión ľudí, viac než akákoľvek strana alebo politik získali v tomto meste hlasov.
Uvidí sa, ako táto iniciatíva dopadne, v každom prípade sú mestskí poslanci a vedenie teraz pod veľkým tlakom a budú musieť niečo robiť. U nás zatiaľ ostalo iba pri tragických pokusoch Borisa Kollára, ktorý po dvoch rokoch vládnutia nepostavil ani jeden zo sľubovaných štátnych bytov.
My však potrebujeme aj zmenu pohľadu – nepozerať sa na bývanie iba ako produkt trhu, ale ako na základnú potrebu, základné právo človeka, aby dôstojne a bezpečne žil. Tak ako nie je zosúkromnené celé zdravotníctvo ani školstvo, pretože sú to naše spoločenské priority, malo by sa ňou stať aj bývanie.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 5 rokmi | 2
Drahé bývanie trápi Berlínčanov. Mesto kúpi tisícky bytov
Ľudia
|
pred 5 rokmi
|
21
Sľubovali 50-tisíc bytov, výsledok je nula
Sponzorovaný obsah
|
pred 5 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.