Staronový začiatok. Deň ústavy a nový školský rok
Načasovanie prijatia Ústavy SR na začiatok školského roka každoročne vyvoláva uvažovanie o paradoxoch občianskych práv. Výraz uvažovanie je možno prisilný na označenie myšlienok, ktoré im my laici venujeme.
Sviatok ústavy napasovaný tesne pred nástup detí do školy však sotva nevyvolá narážky na jej článok 42, ktorý ustanovuje právo na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách. Objavujú sa v reportážach o výdavkoch, ktoré majú teraz rodičia s obstarávaním školských pomôcok. Farbisto sa vykresľujú náklady na školskú tašku, písacie potreby, prezuvky a úbor na telesnú výchovu.
Novinári sa poučene a empaticky zaujímajú o starosti rodičov školopovinných detí. Nástup do školy finančne drví najmä viacdetné domácnosti a domácnosti nazvané jednorodičovské. Diváci sa dozvedajú, že potreby detí z týchto domácností nie sú ľahostajné charitatívnym organizáciám. Paradoxy ústavy tak podčiarkujú reportáže o čulej aktivite charity a jej pomoci rodinám s deťmi. Kultivujeme sa (napriek všetkému) a kamery snímajú obdarované deti a vďačných rodičov taktne odzadu.
Dojatie nad príčinlivosťou pomáhajúcich však nevymaže otázku, kde je štát a záruka bezplatnosti. A fakt, že napríklad Spišská diecéza má spočítaných 57-tisíc kusov školských pomôcok, ktoré vlani rozdala núdznym deťom, plodí otázku novú. Neukazuje tento rozsah pomoci blúznivosť niekdajšej predstavy, že charitatívna pomoc je osobnejšia a ľudskejšia ako odcudzená byrokratická pomoc štátu? Veď taký rozsah si zjavne vyžaduje obdobnú administratívu, preverovanie nároku a pozornú evidenciu.
Kde je teda štát? Reportáže o charite prehlbujú podozrenia. Sú však nespravodlivé. Rodičov prváčikov aj tento rok čaká vyše stoeurová kompenzácia investícií do žiačikovej výbavy. Štát hrdinom reportáží nebude. Suma sa vypláca až s prídavkami za september, teda v októbrovom termíne. Zrejme je to pre byrokratický kalkul s extrémnou možnosťou, že by sa budúci prváčik nástupu do školy nedožil. Takáto opatrnosť s verejnými výdavkami však v porovnaní s rozhadzovaním prostriedkov v iných oblastiach vyvolá akurát hnev. Teda, ak by sa mediálne reportáže o nej zmienili a naznačili, že aj táto nemiestna a nepatričná opatrnosť štátu berie ľuďom sebavedomie a núti ich klopkať na dvere charity.
Školské pomôcky pre prváčikov sú však príspevkom štátu k plátaniu dier v záväzku štátu poskytovať bezplatné vzdelávanie iba krátky čas. Možno sa ešte jeho muchy vychytajú. Horšie je to s prispievaním na zošity a písacie potreby pre najnúdznejšie deti. Tento príspevok je chronicky a nemenne už desaťročia vyhradený len pre deti z domácností s mimoriadne nízkym príjmom. Je zdrojom rozladenia rodičov detí, ktorí žijú od výplaty k výplate, ale pre štátnu byrokraciu nie sú dosť zbedačení, aby ich deti mohli dostať zošity zadarmo. Týmto rodičom pomôže súcitne charita.
Začiatok nového školského roka sa spája s rodičovským mudrovaním o možnosti nových začiatkov, o vykročení s čistým štítom. Reči plné nádeje vyvoláva aj sviatok ústavy. Povznesenie z rituálnych rečí vyšumí obvykle v nasledujúci, všedný deň.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.