Pátranie po kontinuite
„Slovensko je krajina úspešných a udržateľných regiónov a ich komunít, ktorá poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý a plnohodnotný život všetkých obyvateľov.“ Takto znie najstručnejšia podoba Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.
Je súčasťou strategického dokumentu, ktorý bol vlani v júli ako výsledok spolupráce odborníkov, predstaviteľov sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Kto by netúžil po takom Slovensku? Slovensku, ktoré bude ochraňovať a rozvíjať prírodné, ľudské a kultúrne zdroje, ktorého hospodárstvo bude inovačné a udržateľné, v ktorom bude spravovanie verejných vecí bližšie k občanovi a ktoré bude dbať na kvalitu života pre všetkých vrátane dostupnosti bývania?
Z priorít strategického dokumentu sa dá dobre vyvodiť, čo je ľudská dôstojnosť a zodpovednosť pred nasledujúcimi generáciami. Dokument vyzdvihuje starostlivosť o životné prostredie, znižovanie chudoby a sociálnu inklúziu a obsahuje návrhy, ako dospieť k týmto cieľom vo viac ako troch stovkách konkrétnych krokov. Držia sa pri zemi (poučené skúsenosťami z iných krajín) a zároveň sú odvážne (na naše pomery). Podané sú prehľadne a pozývajú diskutovať priamo k veci. Nečudo, že k dokumentu prišlo vyše päťsto pripomienok, z toho 200 zásadných. Ich vyhodnocovanie sa začalo 30. júla 2019. Odvtedy prešlo 370 dní. Podľa Právneho a informačného portálu proces stále trvá. Zodpovedá zaň ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Naozaj trvá? Alebo Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 skončí tak ako jej predchodkyne na skládke odvrhnutých ideí? Niektoré, ako Miklošova Lisabonská stratégia, ktorá adorovala hospodársky rast a prerozdeľovanie považovala za nepriateľského škodcu, si to zaslúžia.
Zloženie Rady vlády pre Agendu 2030, ktorá mala o tomto materiáli pred predložením do vlády ďalej rokovať, bolo v apríli aktualizované. To dáva nádej, že to teraz môže byť inak. Na webe rady však nenájdeme zmienku o tom, že by niekedy zasadala. A to by sa podľa svojho štatútu mala schádzať štvrťročne. Je možné, že sa tak stalo za čias, keď jej predsedal Richard Raši. Chýbajúca informácia nemusí svedčiť o nečinnosti a bezradnosti tohto vizionárskeho orgánu. Možno je to len dôsledok pokračujúcej obyčaje politických garnitúr čistiť po svojich predchodcoch nielen zásuvky v písacích stoloch vedenia úradov, ale aj weby, ktoré podporujú občiansku a odbornú pamäť a umožňujú porovnávanie.
Tento výklad podporuje aj posledná dostupná zmienka o verejnej debate k vízii, ktorá sa vlani v septembri konala na Národnom konvente. Zachovala sa na stránke splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť. Ten je jedným z mála pokračujúcich členov Rady vlády, ktorá má spolu s ministerstvom investícií strážiť kvalitu tohto dokumentu. Link na prejav vicepremiéra Rašiho, v ktorom zdôrazňuje apolitickosť tohto dokumentu, je už nefunkčný.
Vízia možno nepretrvá, ale vymazávanie pamäti na prácu exfunkcionárov zostáva živou tradíciou.
Súvisiace články
Komentáre | | pred 7 rokmi | 7
Potrebujeme dlhodobú víziu alebo stačia politické programy?
Komentáre
|
|
pred 7 rokmi
|
4
Slovenská budúcnosť alebo prečo má Sulík v hlave vodík
Domáce
|
pred 6 rokmi
|
226
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.