Čo nás čaká a neminie

Najmä nie za oblasť zdravotnej situácie, hospodárstva a sociálnej sféry. Prichádza do úvahy skôr spracovať len viac alebo menej pesimistický variant prognózy. Žiaľ, nateraz ide o jediný logický variant. Zmyslom varovnej prognózy totiž je, aby motivovala k hľadaniu opatrení, aby sa neuskutočnila. To je v súčasnosti dosť nereálne.

Optimistický variant? Zabudnite

Pokiaľ by išlo o možnosť spracovania optimistického variantu, tak do úvahy prichádza iba strednodobý typ na roky asi tak po roku 2023. Pritom sa najmä opieram o poznanie krízových rokov 1990 až 1995 a potom aj obdobia rokov 2009 až 2014. Vtedy dochádzalo v sociálno-ekonomickej oblasti k medziročným poklesom v tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) a s tým súvisiacim zhoršovaním uspokojovania potrieb ľudí.

Dnes prichádza do úvahy spracovať len viac alebo menej pesimistický variant prognózy. Jej zmyslom totiž je, aby motivovala k hľadaniu opatrení, aby sa neuskutočnila.

Hypoteticky je veľmi pravdepodobné, že súčasná kríza bude hlbšia a výraznejšia ako v období po roku 2008. Možno bude aj dlhšie trvať, najmä v tom zmysle, kým sa dosiahne úroveň tvorby HDP vo výške dosahovanej v roku 2019.

Pamätníkom netreba osobitne pripomínať a uvádzať ešte väčšiu sociálno-ekonomickú krízu, ktorú sme zažili v období tzv. transformácie ekonomiky zo socializmu na kapitalizmus po novembri 1989. Uvádzam to najmä preto, že obdobné podstatné i sprievodné javy sa prejavia zrejme i teraz. A to aj v intenzite.

Krutá cena za transformáciu ekonomiky

HDP v stálych cenách roku 1995 a v prepočte na jedného obyvateľa v tomto období postupne oproti roku 1989 klesal. Konkrétne do roku 1993 až o takmer 30 percent. Pritom v roku 1990 to ešte bola selanka – medziročný pokles oproti roku 1989 len 2,5 percenta. Ale celkový objem HDP na úrovni z roku 1989 bol dosiahnutý až po jedenástich rokoch.

Treba pamätať aj na to, ako „zákonite“ začal v tom čase rásť index spotrebiteľských cien. Napríklad v roku 1990 sa zvýšili o 10,5 percenta. V roku 1991 to však už bol rast o 60, v ďalšom roku o 10 a v roku 1993 o 23 percent. Kumulované spotrebiteľské ceny boli v tom roku oproti roku 1989 vyššie o 142 percent.

S tým, samozrejme, súvisel obrovský pokles tzv. kúpnej sily koruny. Pri základe pre rok 1989 = 1 klesla do roku 1993 na 0,41.

Nominálne príjmy štátneho rozpočtu pri raste cien stúpli v tomto časovom úseku z 91,4 na 150,3 miliardy Kčs. Rýchlejšie však rástli výdavky štátneho rozpočtu: z 92,8 miliardy na 173,3 miliardy Kčs. Kým schodok štátneho rozpočtu v roku 1989 dosahoval 1,4 miliardy, v roku 1993 to už bolo 23 miliárd Kčs. Percentuálne k HDP v bežných cenách išlo o rast z 0,5 na 5,6 percenta.

Priemerné nominálne brutto mesačných miezd sa zvýšilo z 3 142 v roku 1989 na 5 379 Kčs v roku 1993, teda nárast o 71 percent. To však vzhľadom na rast spotrebiteľských cien predstavovalo reálne len 2 226 Kčs. Čiže o 29 percent menej ako v roku 1989.

Obdobne, hoci pomalšie, sa zvyšoval aj priemerný nominálny sólo starobný dôchodok. V spomínanom období z 1 544 na 2 532. S ohľadom na rast spotrebiteľských cien to bolo v roku 1993 reálne iba 1 048 Kčs, čiže o 32 percent menej ako v roku 1989.

Nastupuje fenomén nezamestnanosti

Hneď sa objavil aj fenomén nezamestnanosti. Počet nezamestnaných v roku 1990 dosiahol na Slovensku 40-tisíc. Ich počet do roku 1993 stúpol na 368-tisíc. Sprievodným javom sa stal i pokles výstavby bytov. Kým v roku 1989 ich dokončili 33-tisíc, o štyri roky neskôr len 14-tisíc.

Vyššie uvedené trendy z obdobia rokov 1990 až 2001 sú zrejme predobrazom vývoja aj v súčasnosti. Mnohé symptómy už tomu nasvedčujú. Napríklad cena (kurz) akcie VÚB od 31. marca 2019 do 31. marca 2020 klesla zo 180 na 144 eur, t.j. o 20 percent. A za minulý rok nebude vyplácať dividendy.

Nezamestnanosť už zasiahla okolo 200-tisíc ľudí. Tu sa dá teraz odvolávať iba na zmysel varovných prognóz, teda aplikovať pesimistický variant vývoja. Aj pri naznačenej možnosti zopakovania si vývoja krízy z rokov 1990 až 2001 treba hľadať opatrenia, aby sa dané trendy nevyvíjali až tak intenzívne.