Deklarácie a realita
Je dobré z času na čas si pripomenúť, kam Slovensko patrí. Na jeseň 2017 vznikla deklarácia troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnopolitickom smerovaní našej krajiny. Osoby a obsadenie: prezident Andrej Kiska, predseda parlamentu Andrej Danko, premiér Robert Fico.
K nej sa potom v júni 2019 hlavná ústavná trojka prihlásila opäť. Kisku vystriedala Zuzana Čaputová, Fica Peter Pellegrini. Konali sa voľby, takže premiérom je Igor Matovič a šéfom NR SR Boris Kollár. Výsledkom je nové vyhlásenie.
Ústavní činitelia ho podpísali 9. mája, na Deň Európy. Je to už 70 rokov, odkedy Schumanova deklarácia položila základy európskej integrácie, ako ju poznáme dnes. Zároveň sme si 8. mája pripomenuli 75 rokov od konca druhej svetovej vojny.
Takéto výročia priam volajú po veľkých gestách a slávnostných krokoch. V deklarácii je všetko. Od toho, že Slovensko patrí do NATO a Európskej únie, až po to, aké ekonomické modely si predstavuje.
Samozrejme, nechýba volanie po už takmer až mýtickom spoločenskom konsenze v otázkach zahraničnej, európskej a obrannej politiky. Hoci nie je celkom jasné, do akej miery a ktorých ústavných činiteľov tieto veci naozaj zaujímajú. Z kuloárov znejú aj názory, že Matoviča a Kollára veľmi málo, a že možno je to i dobre.
Deklaráciu a stredo-pravo-liberálno-populistickú vládu však veľmi rýchlo preverí realita. EÚ čakajú zásadné rozhodnutia. Transatlantické spojenectvo môže nevídane preveriť druhé víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. Formujú sa nové vzťahy s Čínou (a Ruskom). Medzinárodný režim kontroly zbrojenia sa rozpadá. Bezodkladne treba riešiť dosahy klimatických zmien. Stále nás straší pandémia. A dalo by sa pokračovať.
Tak veľa šťastia pri hľadaní nielen rétorického konsenzu.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.