Najnovšie

Sopka hnevu a bývanie pre všetkých

Teta Želmíra sa roky srdila na Vladimíra Mečiara, že rozbil Československo. Na moje prosby, aby to už nechala, že jej ide o zdravie, namietala, že po sedemdesiatke ju hnev udržiava v psychickej kondícii. Tak to má možno viac ľudí.

Zuzana Kusá, sociologička
5.5.2020 11:00
odoberať
Google News
zdieľať

Hnev ich stavia na nohy a dáva silu prežiť deň, ba biť sa o lepší zajtrajšok. Časť politikov dopyt po hneve ochotne zobchoduje. Pretekajú sa v obraznosti. Aj na prvého mája jeden volal po výbuchu hnevu, ktorý zborí sveta starý základ. Lebo len to je cesta k spravodlivej spoločnosti.

Podľa tohto politika sú najväčšou prekážkou na ceste k nej obrancovia ľudských práv. Ich ideológia je najfalošnejšia, lebo namiesto revolúcie vidia cestu k dôstojnému plnohodnotnému životu všetkých v hľadajúcej a rozvažujúcej diskusii a reformovaní zákonov, ktoré je založené na poznaní.

Hanobenie liberálov azda mali varovať pred chválením priestoru, aký má v programovom vyhlásení vlády starosť o dôstojné bývanie pre všetkých. Mimovládky a akademici roky hovorili, že bývanie je na prvom mieste pri odstraňovaní chudoby, že jeho dostupnosť bráni odlivu mladých ľudí zo sektora vzdelávania, zdravia, verejných a sociálnych služieb, z regiónu aj zo Slovenska. Tí budú sotva súhlasiť s výkrikom politika, že matovičovci idú zotročovať ľudí.

Zámer vlády podporovať prístup k adekvátnemu bývaniu pre všetkých a spojenie starosti o bývanie so starosťou o podmienky pre dôstojný život každého nie sú malá vec.

Text, ktorý obsahuje mnohé dôležité konkrétne zámery a návrhy v oblasti dostupnosti bývania a vyzdvihuje ho ako jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu, pôsobí skôr ako manifest vyslobodenia z hypotekárneho otroctva.

Za programom vlády možno netreba hľadať ľudsko-právne snívanie, no ochota učiť sa z praxe iných krajín je zrejmá. Z krajín, kde tí, ktorým rodinný majetok nevydláždi cestu k samostatnému životu, majú viac možností ako zostarnúť v detskej izbe.

Ale predsa len niečo chýba – pripomenutie poznatku, ktorý viedol reformátorov bývania už v 19. storočí. To, že starosť o dostupnosť bývania, ktoré spĺňa hygienické a sociálne normy, je investíciou do verejného zdravia. Škoda.

Dva mesiace antipandemických apelov na zostanie doma a návodov na umývanie rúk pod tečúcou vodou priam ponúkali možnosť spojiť záujem o zdravie vlastnej rodiny so starosťou o slušné bývanie neznámych ľudí. Šancu vyzdvihnúť starosť o dostupnosť bývania pre všetkých ako verejný záujem a nabok odsunúť otázku zaslúženia si. Tá už zmarila nejednu snahu o zlepšenie kvality bývania.

Dobrá bytová politika je čiarou cez plány zvrhnúť kapitalizmus. Bezpečné bývanie bez hypotekárneho noža na krku prináša pokoj a azda aj lojálnosť k režimu. Preto revoluční poeti viac preklínajú tých, čo poľudšťujú systém, ako dickensovských zamestnávateľov bez srdca.

Dúfam, že ste o tú prvomájovú sopku hnevu nezavadili. A ak áno, verím, že vám oslava triednej nenávisti a obviňovanie tých, čo sa angažujú za odstraňovanie prekážok uznania ľudskosti všetkých, tak silno ako mne nepripomenuli päťdesiate roky.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy