Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Patláma, patláma a žbrluch!
Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. A schyľuje sa aj k voľbám, ale ešte predtým našťastie aj k predvolebnému moratóriu. Pre človeka, ktorého takmer všetky pekné zážitky súvisia len s prečítaným textom, je vlastne moratórium vykúpením.
Predvolebnými debatami, sľubmi a bilbordmi sa to teraz len tak hemží. Zavše máte dojem, že bilbord by vám najradšej natisli rovno do cesty, aby ste ho museli preliezť a všimnúť si. V niektorých mestách či krajinách už vraj bilbordy byť nesmú, my sme si ešte dosť nezabilbordovali, u nás je to, pravdaže, iné. A tak bilbordujú všetci, aj takí, čo hovoria o ochrane životného prostredia. Mimochodom, málo o tej ochrane hovoria… Všetci.
Idú voľby a vtedy vizuálny smog neprekáža, vtedy sa treba pripomínať ľuďom, čo idú do roboty a z nej. Veď teraz majú vypnuté telefóny a rádiá, tak šup ho, nebudú len tak podaromnici behať po svete a pozerať sa po krajine… Čítajte, čo vás čaká, a niečo si i domyslite!
Aj televízne debaty sú zaujímavé. Niektoré pripomínajú slávnu obedovú scénu z českého filmu Císařův pekař – Pekařův císař. Pravdaže, ide o šém, no i o to, kto vypije to otrávené víno a, samozrejme, aj o to, kto bude vládnuť.
Inak na obede u Filipa Langa sa zúčastnili astrológ Tycho de Brahe, anglický alchymista magister Edward Kelley (Chci zhmotnit tmu! Slyšel jsem, že vás chtěli v Bruselu oběsit. Nebojte, tady se vám nic takového nemůže stát.), maršal Heřman Russworm (Já ho propíchnu! Je to rychlé a stavovské!) aj Matěj ako Rudolf II.
Debata je zaujímavá, šém sa kotúľa, všetci chceme vládnuť, otrávené víno krúži po stole ako jedna z planét, ach, jeho veličenstvo Jan Werich perlí.
„Rudolfe! Já to říkám pořád, že se nechováte jako císař,“ hovorí Werichovi, Rudolfovi II., cisárovi rímskemu, kráľovi českému, uhorskému a chorvátskemu, kniežaťu moravskému a arcivojvodovi rakúskemu, jeho partnerka grófka Kateřina Stradová, ktorú si nikdy nevzal. „Na svatbu jsme oba chudí. Já penězi a vy urozeností!“ Urodzenosti niet a peniaze nesmrdia, akurát, ako hovorí Jacques Brel, nám ten ich nesmrad stúpa do nosa.
Ale už pribieha vrchný komorník Lang, v rukách historická váza, podáva ju cisárovi, aby ju rozbil: „Milosti, nenechte prchlivost cloumat svým majestátem.“
„Kelley sem a všichni ostatní ven!“ volá císár roztrpčený, lebo mu Scotta, inak Honza Skoták z Hrdlořez, nevyčaroval „elixír mládí“ (Ty nevěříš na elixíry? Ne! Protože je vyrábím.) a magistr Kelley neoživil Golema. Poviete si, film alebo panské vrtochy.
Víno je otrávené a šém sa kotúľa. Kto zostaví vládu? Zavše si tie sľuby treba preložiť a máte zaklínadlo na výrobu elixíru: „Jamalalicha? Jamalalicha. Jamalalicha, i paprťála, chánua, chánua, e chánua, e chánu, džalala, džalala-a, a paprťála… Patláma, patláma, patláma a žbrluch! – Chm!"
Naše cesty sa zužujú a zanášajú slovami aj zvykmi, podobne blato zanáša rieku, preto sa treba po fašiangoch postiť, no a po predvolebných rétorických pretekoch chvíľu držať „klapačku“. Volá sa to moratórium, aby si to národ mohol premyslieť. Potom už treba všetkým držať palce, aby sa čo najmenej historicky znemožnili.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.