Ach, tie ceny, ó, tie platy
Tu pár centov, tam euro. Asi tak vyzeral vlani pohľad na pulty predajní. Drahšie maslo, vajcia, bravčové aj hovädzina. Kohože by to tešilo.
Nestlmí to ani fakt, že v porovnaní so zvyškom Európy sme stále nie tá najdrahšia krajina. Prvá priečka v raste cien v rámci eurobloku veru neteší. Ani tá tretia v rámci únie.
Útechou je, že zarábame viac. Minulý rok totiž platy riadne narástli. Napriek očividnému spomaleniu ekonomiky. (Tá tiež vie prekvapiť.) A hoci sa stále nedá hovoriť o celkom západných mzdách, predsa len – i keď pre niekoho azda pomalšie, akoby chcel – sa k nim približujeme.
Minimálne sa už nedá o Slovensku hovoriť ako o lákadle pre takých investorov, čo hľadajú lacnú pracovnú silu. Alebo že sme montážnou dielňou Európy. Potvrdili to aj štatistici.
V rebríčku štátov EÚ sme sa dostali s rastom hodinovej mzdy na šieste miesto. A to odpredu! Prvé priečky obsadili Bulhari a Rumuni, ktorí predsa len majú toho na dobiehanie o čosi viac ako niekdajší podtatranský tiger.
Zdá sa, že tento rok bude trocha miernejší. Počítať s takým cvalom cien ako vlani sa vraj nedá, upokojujú analytici. Či už za tým bude spomalenie ekonomiky, brexit, či Donald Trump, zdražovať sa bude priemerne okolo dvoch percent. To je pre ekonomiku niečo ako zlatý rez v umení.
Hoci aj rast platov by sa mal pribrzdiť, stále prestihnú ceny na pultoch. To niekedy stačí. A možno sa ekonomika otočí, ktohovie.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.