Najnovšie

Hlas (spokojného) ľudu

O šokujúcej priepasti medzi bohatými a chudobnými existujú dôveryhodné štatistiky. V ich svetle náš svet nevyzerá spravodlivý, mravný ani rozumný.

Ivan Hoffman, publicista
6.2.2020 16:00
odoberať
Google News
zdieľať

Nie všetci si však myslíme, že s tým treba čosi robiť. Pod jedným článkom o nedávnej štúdii Oxfamu bolo možné čítať reakcie ľudí, podľa ktorých je bieda chudobných a bohatstvo bohatých normálne a nevidia dôvod sa nad tým pohoršovať.

Hlas ľudu, spokojného s tristným stavom sveta, vyzerá takto: „V histórii vždy bola nesmierna priepasť medzi chudobnými a bohatými, ale dnes sa najchudobnejšie vrstvy majú lepšie než kedykoľvek v histórii… Zober milionárovi milión a daj ho chudákovi. Do roka bude mať milionár opäť milión a chudák opäť nebude mať nič… O. K., bohatí dávajú prácu a obživu tým nebohatým. Takže čím viac bohatých, tým viac dobre si žijúcich nebohatých. Čím menej bohatých, tým viac ľudí v biede a chudobe… Keby sa už ľudia konečne začali zaujímať o svoje životy a svoju energiu vrhli na to, aby sa mali čo najlepšie, miesto závidenia a hľadania spôsobu, ako urobiť z úspešných menej úspešných, tak by konečne bolo na svete lepšie…"

A tak to ide ďalej podobne: "Bohatstvo bohatých je virtuálne, na účte ani v trezore miliardy nemajú, ide iba o ohodnotenie akcií za aktuálnej ekonomickej situácie na akciovom trhu… Oxfam – nie sú to tí, čo si na Haiti kupovali dievčatá a robili orgie za peniaze z tej svojej charity? Vzhľadom na to, že polovica sveta nemá prakticky žiaden majetok, je ten pomer úplne logický. A aj keby sa tí najbohatší rozdali, tak by to ničomu nepomohlo… To je taká nehorázna znôška právd, poloprávd, klamstiev a boľševických drístov, že nemá zmysel s tým polemizovať…“

Problém s hlasom ľudu nie je iba jeden. Sú dva. Jednak sa stretáme s dešpektom samozvanej elity, pre ktorú je hlas ľudu hlasom občanov neinformovaných, nekompetentných alebo rovno hlúpych, preto ním pohŕdajú. Lenže existuje i hlas ľudu, ktorý samozvaným elitám konvenuje, hoci je hlasom ľudí neinformovaných, nekompetentných a bezcitných. To je prípad rozšírenej averzie na kritiku sociálnej nerovnosti a nespravodlivosti. Ide o paradox, keď hlas ľudu pohŕda hlasom ľudu?

Naša západná civilizácia sa ocitla v delikátnej situácii. Racionálne vieme, že existujúci poriadok je nemravný, nelegitímny a nepraktický, ale súčasne sa hrozíme toho, že ktosi príde s plánom B. Zo skúsenosti totiž vieme, že zmena býva k horšiemu. Kde sa berie ten strach zo spravodlivej spoločnosti, v ktorej majú všetci rovnaké šance, stierajú sa privilégiá a občania vo vlastnom záujme preferujú vzájomnosť a solidaritu?

Vyzerá to tak, že elity už vedia, že svojou chamtivosťou si na seba pletú bič v podobe mocnejúcich populistov. Nemôžu si však pomôcť, lebo chamtivosť, definovaná ako schopnosť, úspešnosť, sa od nich očakáva a dokonca žiada! Moderný boháč má na výber, ktorému hlasu ľudu načúvať. Tomu, ktorý v ňom vidí zosobnené zlo, alebo tomu, ktorý ho vníma ako zlo nutné, pretože bez boháčov nás čakajú strašné konce? Nie je to napokon až taká ťažká voľba.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy