Predvolebné moratórium podľa starých nôt
Nebyť prezidentky Zuzany Čaputovej, politológovia, novinári, ale ani chlapi v krčmách by vášnivo neanalyzovali najčerstvejší stav verejnej mienky, pokiaľ ide o preferencie strán, ktoré sa 29. februára budú uchádzať o dôveru občanov.
Aj pre politikov je to jednoduchšie ako v televíznych diskusiách rozoberať vlastné volebné programy.
Ústavný súd vyhovel návrhu hlavy štátu a pozastavil účinnosť ťažko racionálne zdôvodniteľného 50-dňového moratória na publikovanie údajov z predvolebných prieskumov. Zatiaľ sa však nevyslovil, či je toto opatrenie v súlade s Ústavou SR. To však nie je dôležité, lebo iniciátorom zmeny zákona išlo najmä o nastávajúce voľby. A čo bude potom? Po nich potopa.
Z pochopiteľných dôvodov na veľkú radosť agentúr teda naďalej platí iba 14-dňový zákaz uverejňovania prieskumov, hoci by sa tešili ešte viac, keby sa moratórium celkom zrušilo.
V uznesení Ústavného súdu sa argumentuje tým, že dosluhujúci parlament chcel zmeniť pravidlá počas hry. A to sa v dobrej spoločnosti, ani medzi kartármi, nerobí. Volebná kampaň sa už rozbiehala a taktika v mnohom závisí aj od dĺžky moratória. Napriek tomu, že by sa v čase digitalizácie a sociálnych sietí oficiálne nepublikované výsledky prieskumov mohli dostať k ľuďom, nie však ku všetkým. A tak by sa ešte viac špekulovalo na základe neoverených informácií.
Nech už bude definitívne rozhodnutie ústavných sudcov akékoľvek, budúci zákonodarný orgán by sa mal k volebnému zákonu vrátiť. Určite nielen pre moratórium. Ale tento pre fungovanie demokracie zásadný legislatívny akt by si zaslúžil novelu i zo závažnejších príčin.
Hovorí sa o tom už od pádu Vladimíra Mečiara, no zatiaľ sa žiadna vláda na to neodhodlala: vrátiť sa na Slovensku k viacerým volebným obvodom. Noví poslanci by k tomu mali pristúpiť čo najskôr a nenechať si to zase na poslednú chvíľu.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.