Koniec sľubného Bugárovho projektu
Dohodu o spoločnom postupe v parlamentných voľbách musia síce ešte schváliť predsedníctva Mosta–Híd a SMK, ale podľa všetkého už je ruka v rukáve. Ich vedúci činitelia Béla Bugár a József Menyhárt nebudú v prvej desiatke kandidátky „volebnej“ Strany regiónov Most MK, na ktorú sa pretvorí tretí člen chystanej koalície Maďarská kresťanskodemokratická aliancia.
Otvorené dvere ostávajú pre hnutie Spolupatričnosť, ktoré nedávno založili bývalí členovia SMK, aj pre Maďarské Fórum Zsolta Simona, ktorý zase odišiel z Mosta-Híd. Aby to vyznelo ešte zložitejšie, treba dodať, že pôvodné dva hlavné politické subjekty budú naďalej rozvíjať svoju činnosť.
Takouto tortúrou rokovaní prešli politickí reprezentanti maďarskej menšiny v horúčkovitej nervozite, ktorá prepukla po spoznaní tvrdej reality, že nikto z nich sa nemusí dostať do Národnej rady SR. A tak osobná nevraživosť i protichodné vzťahy s Fideszom premiéra Viktora Orbána išli bokom.
To, že volebná strana bude niesť vo svojom názve slová most a regióny, naznačuje, že by nerada prišla o hlasy Slovákov a Rusínov, ktorí už trikrát volili Most-Híd. V každom prípade to však pochová sľubný projekt, ktorého cieľom bolo prekonať trenice medzi komunitami najmä na národnostne zmiešaných územiach a skoncovať s anachronizmom etnických strán, ktoré by už v demokratických pomeroch strednej Európy nemali dostávať politický priestor. To sa týka, pochopiteľne, aj Dankovej SNS.
Spoločnosť to môže ľutovať o to viac, keď si uvedomí, že v posledných štyroch rokoch národniari s bugárovcami úspešne spolupracovali vo vláde, ktorá oveľa viac ako jej predchodkyne vychádzala v ústrety životným záujmom slovenských Maďarov. Mnohí z nich to však nepochopili.
Súvisiace články
Most-Híd zrejme príde o Slovákov
Voľby 2020
|
pred 7 rokmi
|
97
Pri strane Most-Híd bude fungovať novovzniknutá Rusínska platforma
Domáce
|
pred 7 rokmi
|
15
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.