Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Dozrel čas na kratší pracovný čas
Dnes si pripomíname 100. výročie zavedenia osemhodinového pracovného času. Slovensko ako súčasť ČSR malo už v roku 1918 svoju právnu úpravu, ktorá definovala podmienky a dĺžku pracovného času, prestávky v práci, nadčasy, nočnú prácu a pracovnú pohotovosť, prácu mladistvých zamestnancov, dokonca aj domácu prácu a sankcie za porušenie tohto zákona.
V minulosti bolo štandardom pracovať bez časových obmedzení. Až so vznikom organizovanej práce v závodoch sa to postupne zmenilo. Osemhodinový pracovný čas bol výsledkom boja odborov za práva zamestnancov v období významných zmien charakteru práce a pracovných vzťahov.
Na medzinárodnej úrovni mala na reguláciu a skracovanie pracovného času nemalý vplyv Medzinárodná organizácia práce (MOP), ktorá na svojom prvom zasadnutí Generálnej konferencie MOP v novembri 1919 schválila ako svoj vôbec prvý závažný dokument Dohovor o obmedzení pracovného času na osem hodín denne a štyridsaťosem hodín týždenne v priemyselných podnikoch.
Okrem zvýšenia kvality života ľudí vedie skracovanie pracovného času k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu solídnejšie, efektívnejšie a dokonca jej zvládnu viac.
Za posledných sto rokov k výraznejšiemu plošnému skracovaniu pracovného času nedošlo, jeho úprava je skôr predmetom kolektívneho vyjednávania na podnikovej alebo sektorovej úrovni. V Európe však rastie tlak na jeho postupné znižovanie bez krátenia mzdy. Čas a peniaze sú dôležitými kategóriami vo vyjednávaniach medzi zamestnancami a zamestnávateľmi majúcimi dosah na kvalitu života pracujúcich.
V súvislosti so skracovaním pracovného času sa vynára niekoľko otázok, a to, či skracovať denný pracovný čas alebo pracovný týždeň, či predĺžiť zákonnú dovolenku alebo zaviesť rozličné možnosti plateného voľna či flexibilných časových modelov pre rôzne skupiny zamestnancov.
Všetci pracujúci na Slovensku v priemere odpracujú 39,8 hodiny týždenne. Zamestnanci na plný pracovný úväzok okolo 40,5 a tí na kratší pracovný úväzok 18,9 hodiny do týždňa. Až 63,2 percenta vykonáva prácu v rozsahu 40 až 44 hodín týždenne. Za povšimnutie stojí, že Slovensko má vysoký podiel ľudí vykonávajúcich prácu na zmeny, ako aj v neštandardných pracovných časoch, teda vo večerných hodinách, v noci, sobotu a nedeľu. So 17 percentami držíme nelichotivé prvenstvo v podiele zamestnancov vykonávajúcich prácu v noci, priemer EÚ sa pohybuje na úrovni 6 percent. Priemerný týždenný pracovný čas u nás je deviaty najdlhší z členských štátov únie.
Zamestnanci v EÚ odpracujú v priemere 36,3 hodiny týždenne. Na základe dĺžky pracovného týždňa v jednotlivých krajinách možno zjednodušene porovnať, koľko hodín odpracujú Slováci a Slovenky navyše oproti svojim európskym kolegom a kolegyniam. Kalendárny rok sa skracuje o sviatky a víkendy, a tak pracovný rok u nás dosahuje zhruba 250 dní. Vlani to bolo 247 dní. Pri takomto pracovnom roku náš zamestnanec odpracuje ročne 1 927 hodín, čo je o 485 hodín viac ako Holanďania, o 326 hodín viac ako Dáni či o 233 hodín viac ako Nemci. V priemere u nás zamestnanec odpracuje o 134 hodín viac, ako je stredná hodnota EÚ.
Pokiaľ predpokladáme, že Slováci a Slovenky môžu za svoj pracovný život odpracovať až 44 rokov, tak za celý pracovný život v prepočte na pracovný rok to bude o tri pracovné roky viac ako priemerný zamestnanec EÚ, o štyri roky viac ako zamestnanec eurozóny, o päť rokov viac ako Nemec, Švajčiar či Nór. Zamestnanec v Dánsku odpracuje o sedem a v Holandsku až o jedenásť rokov menej ako na Slovensku.
Skracovanie pracovného času má významný sociálny, psychologický, zdravotný, ekonomický i environmentálny rozmer. Táto téma sa v súčasnosti stáva zásadnou najmä v rámci zosúlaďovania rodinného a pracovného života, ako aj v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie a s ňou súvisiacej automatizácie a digitalizácie, čo predpokladá nahradenie časti práce robotmi. Tým sa bude postupne meniť štruktúra trhu práce a charakter pracovných pozícií a profesií.
Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až tretina pracovných miest. Niektoré zaniknú, iné vzniknú, časť bude fyzicky i časovo menej náročných. Skracovanie pracovného času sa stane v tejto súvislosti jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Ide o prirodzený vývoj, na ktorý bude treba reagovať.
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu solídnejšie, efektívnejšie a dokonca jej zvládnu viac. Sú oddýchnutejší a viac motivovaní pracovať bez zbytočného, pre zamestnávateľa ekonomicky zaťažujúceho „zdržiavania“. Prináša to pozitívne dôsledky na ekonomiku firmy i na celé národné hospodárstvo. Je dokázané, že krajiny s kratším pracovným časom sú na tom ekonomicky lepšie, keďže namiesto zvýšeného objemu lacnej a nízko kvalifikovanej pracovnej sily investujú do vysoko kvalifikovanej drahej práce podporenej kvalitnými technológiami.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.