Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Nepríjemné pravdy
Britský denník The Guardian otvoril svoju tému nárastu pravicového populizmu vo svete uvedením známych mien politického mainstreamu. Nevyzerá to ako defilé víťazov: Hillary Clintonová prehrala prezidentské voľby, ktoré mala mať podľa predpovedí vo vrecku, Matteo Renzi ako premiér úplne zhorel v konflikte s talianskou populistickou pravicou a Tony Blair dnes pôsobí prinajlepšom ako relikt zašlej slávy, nie ako prísľub novej.
O to zaujímavejšie však môže byť, čo si práve oni myslia o dôvodoch miznutia stredu z európskej a zo svetovej politiky. Koniec koncov, je to aj ich prehra.
Hillary Clintonová napríklad Európe radí zaradiť spiatočku v migračnej politike. Chváli nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za jej rozhodnutie otvoriť hranice Nemecka na vrchole utečeneckej krízy, na druhej strane však dodáva, že teraz treba „zatiahnuť brzdu“ a začať upokojovať „obavy obyvateľov Európy týkajúce sa rasy či identity“.
To neznie ako úplná nepravda, však? Napokon, o tom, že zvýšená imigrácia z Blízkeho východu a Afriky môže byť vodou na mlyn pravicového populizmu, sa hovorilo vždy. Lenže to, čo mohlo byť nie celkom nepravdou v roku 2015, keď o azyl v Európe žiadalo jeden a pol milióna ľudí, v roku 2018 už znie trochu inak.
Počty migrantov pravidelne klesajú a dnes dosahujú už len zlomok krízových hodnôt. Okrem iného práve preto, lebo európske štáty, vrátane Nemecka, dávno ťahajú za brzdu. Únia sa v otázke migrácie nedohodne takmer na ničom, vždy sa však dohodne na zvýšení počtu policajtov a rozpočtov pohraničných agentúr. A, keď na to príde, dohodne sa aj s diktátorom z Ankary. Prečo je teda extrém stále hrozbou? Európa neprehráva boj s migráciou, ale boj s pokriveným obrazom migrácie. A jedným z hlavných vinníkov je práve mainstream. Extrém rastie i preto, lebo to, čo si ešte pred desiatimi rokmi jeho príslušníci rozprávali potichu kdesi pri pive, dnes bez zábran znie v parlamentoch. Nielen z ich úst: slová, aké by donedávna politikov automaticky diskvalifikovali, dnes počuť bez zábran z úst poslancov i členov vlád všemožných strán všelikde po kontinente.
Nepríjemnou pravdou, ktorú treba prijať, nie je to, že migrácia musí mať svoje rozumné limity a usporiadaný priebeh. O tom nepochybuje drvivá väčšina rozumných ľudí v Európe. Nepríjemnou pravdou je, že politický ľavý i pravý mainstream „zadržiava“ extrém tým, že ho napodobňuje. Prečo by voliči nedali prednosť radšej originálu pred pokryteckými napodobeninami?
V nedávnych voľbách sa americkým demokratickým kandidátom darilo porážať či aspoň zneisťovať trumpovcov nie preberaním ich tém a polemizovaním s nimi. Demokrati bodovali, keď voličom hovorili o dostupnej zdravotnej starostlivosti či školstve a o znižovaní vplyvu peňazí na americkú politiku. Ako sa ukázalo, voliči v nevídanom počte aj sami rozoznali dôležité témy od predvolebných protiimigrantských tirád prezidenta a jeho ľudí. A to je zase nepríjemná pravda, ktorú by mali pochopiť politici typu Hillary Clintonovej.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.