Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Cudzie nechceme...
... vlastné si nedáme, ale radšej vyvezieme. Aj do takejto ironickej skratky by sa dala s istou dávkou zveličenia zhrnúť situácia v ponuke čerstvého slovenského hovädzieho mäsa. Pravda je taká, že väčšina obchodov ponúka českú, nemeckú, írsku a občas slovenskú hovädzinu. Šťastie, ak máte svojho mäsiara, ktorý má zasa svojich verných slovenských chovateľov.
Jeden z mäsiarov nazval v zápale úprimnosti poľnohospodárov, ktorí mu ešte predávajú býčky, dobrodruhmi. Dobrodruhmi preto, lebo keby zvieratá predali poľskému, tureckému či talianskemu obchodníkovi s dobytkom, zarobili by viac. Žiaľ, v poľnohospodárstve na jednotnom trhu Európskej únie sa súťaží nielen v chovateľských zručnostiach, ale aj v dotáciách.
Slovensko míňa peniaze nie na podporu zelenej krajiny s pasúcimi sa čriedami dobytka, ale už viac ako desaťročie buduje jednu montážnu halu za druhou, a to často na najúrodnejšej pôde. V poľnohospodárstve pritom vybuchuje jedna mína za druhou. Toto odvetvie, ostatne ako iné, zúfalo zápasí s nedostatkom pracovných síl.
Na Slovensku nemá už kto pásť dobytok, ale ani pracovať na bitúnkoch. Ak aj horko-ťažko vychováme dobytok, ak sa aj dostane na jatky, nemá ho tam pomaly kto skoliť a naporciovať. Slovenskí mäsiari vychovaní v posledných potravinárskych školách utečú hneď po získaní výučného listu a maturity do Nórska. Doma za 700 či 800 eur nechcú mladí muži robiť ťažkú prácu. Jesť vlastné mäso bude čoraz vzácnejšie.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.