Názory / Komentáre

Čím nahradíme obaly z plastov?

Odpad z obalov tvorí najväčší podiel komunálneho odpadu a na ňom sa najviac podieľajú obaly z plastov. Pri každoročne sa zvyšujúcom objeme odpadov a pri súčasne narastajúcich problémoch s nimi je tento druh obalov do určitej miery kontroverzným sortimentom. Na jednej strane má najväčšiu dynamiku rastu a neustále sa rozširujúci sortiment, na strane druhej sú problémy s jeho zberom a zhodnocovaním.

František Mátel, výskumný pracovník

28.8.2018 12:00

odoberať

Google News

debata

zdieľať

Facebook Whatsapp X.com

Obaly z plastov predlžujú trvácnosť produktov, zvyšujú hygienu i estetiku tovaru. Ide však o jednorazové výrobky, ktoré, žiaľ, po použití nekončia vždy v zberných nádobách. A tu už nastupuje ich negatívny dosah na ekológiu.

Plastové obaly sa veľmi často vyskytujú v parkoch, lesoch, pri cestách, vo vode i v telách živočíchov.Je to celosvetový problém. Aj preto sa v zahraničí čoraz častejšie ozývajú hlasy vyzývajúce na zákaz alebo aspoň obmedzenie používania obalov a drobných jednorazových výrobkov z plastov a na návrat k tradičným obalov či k bezobalovému predaju.

Prvé opatrenia sa týkajú obmedzenia spotreby plastových tašiek – igelitiek, jednorazového riadu a príborov, vatových tyčiniek, slamiek. Silnejú tlaky na obmedzenie spotreby PET fliaš – na ich spoplatnenie, či na náhradu za sklenené fľaše.

Problém znečisťovanie životného prostredia obalmi z plastov nespočíva len v „zlých“ plastoch, ale najmä v nezodpovedných ľuďoch.

Začína sa aktivizovať hnutie „zero waste“ či predaj niektorých potravín a drogérie bez obalov. Žiaľ, pri útokoch na plastové obaly a výrobky sa často používajú i zavádzajúce informácie. Napriek tomu, že sa plastový riad vyrába z kvalitného recyklovateľného plastu, hovorí sa o ňom ako o nerecyklovateľnom odpade. Hoci PET ako materiál neobsahuje bisfenoly, často sa tvrdí, že práve táto karcinogénna látka sa vylúhováva z fľaše do nápojov. A tak by sme mohli pokračovať.

Tlak na obmedzenie používania niektorých obalov a výrobkov z plastov bude asi narastať, sme však dostatočne pripravení na ich náhradu? Budú na pultoch napríklad také mäsové či mliekarenské výrobky, aby sa pri kúpe „bez obalu“ nepokazili už cestou z obchodu? Bude hygienickejšie, ak sa v stánkoch s občerstvením na kúpaliskách, pri kultúrnych a športových podujatiach nahradia plastové príbory, taniere či poháre klasickými, a tieto sa budú po celý čas prevádzky umývať či oplachovať v jednej a tej istej vode?

Zvýši sa trvanlivosť jogurtov, ak sa plastový téglik nahradí skleneným? Dnes napríklad turista nemá problém zobrať so sebou nápoj v PET fľaši, ale už má problém ju stlačiť a približne 30-gramový odpad odniesť domov. Radšej fľašu pohodí v prírode. Odnesie si potom domov spoplatnenú „petku“ či oveľa ťažšiu sklenenú, možno i nevratnú, fľašu?

Problém znečisťovania životného prostredia obalmi z plastov nespočíva len v „zlých“ plastoch, ale najmä v nezodpovedných ľuďoch. Spoplatnenie „petiek“ je legislatívne možné, no je jasné, ako sa naloží s vybranými zálohami? Ani spoplatnené PET fľaše nebudú opakovateľne použiteľné, ich zber však môže byť komplikovaný a vzal by obciam podstatnú časť príjmov zo separovaného zberu. Ak sa hovorí komplexne o dôsledkoch na životné prostredie, netreba tiež zabúdať, že výroba sklenených obalov je energeticky náročnejšia ako.

Akútnou a neriešenou potrebou je samostatný separovaný zber obalov od agrochemikálií (pesticídy, herbicídy, hnojivá atď.), ktoré zväčša skončia v komunálnom odpade, a teda na skládkach. Vhodným príkladom môže byť separovaný zber batérií. Čo na to zodpovední výrobcovia?

Témy: separovanie odpadu plasty plastové vrecko zero waste