Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kmeňové tance strednej Európy
V Maďarsku vyšla nedávno štúdia think-tanku Political Capital, ktorá opisuje novú politickú situáciu v strednej Európe. Zameriava sa na spoločenské pozadie populizmu najmä v Poľsku a Maďarsku, ako aj na hrozby, ktoré prináša. Populizmus v súčasnej Európe nie je ničím zriedkavým, novým fenoménom je však šíriace sa kmeňové myslenie. Autori štúdie hovoria o „znovuzrodení tribalizmu v regióne strednej Európy“.
Problém narastajúceho kmeňového myslenia spočíva v podrývaní demokratického systému, pričom jeho hlavným cieľom sa stáva ochrana a bezpečnosť kmeňového vodcu a porážka „nepriateľského kmeňa“. Návrat k tribalizmu môže mať osobitne zničujúce následky na politické systémy strednej a východnej Európy, keďže v ich prípade ide o nové, zraniteľné inštitúcie a na dôvažok ani demokratické normy nie sú ešte dostatočne pevne zakotvené v spoločenskom myslení. Z medzinárodnopolitického hľadiska je alarmujúce, že v tomto regióne dochádza zároveň aj k značnej polarizácii. Tento trend v krajinách V4 predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre jednotu Európskej únie.
Kým opoziční populisti sa venujú viac domácej elite, najmä kritike vlády, populisti podporujúci vládu sa snažia viac presviedčať politickú verejnosť o negatívach medzinárodných elít a ich domácich spojencov. Najmä populistickí voliči vládnych strán v Poľsku a Maďarsku považujú za dostatočne vierohodné svoje domáce parlamenty, no sú omnoho kritickejší voči politike EÚ, Bruselu, Svetovej banky či MMF.
Množstvo negatívnych historických skúseností nám dokazuje, že kmeňové myslenie vedie k väčšej podpore politického násilia a odmietaniu politického pluralizmu.
Za povšimnutie stoja aj sociologické fakty potvrdzujúce, že tribalizmus a populizmus sú prítomné v celej šírke politického spektra. Voči populistickým naratívom je otvorená aj časť voličstva, ktorá sa hlási k ľavicovým a liberálnym stranám. Smutným zistením je, že v časti politickej agendy vykazuje rovnaké zjednodušujúce, schematické čierno-biele politické postoje ako voliči vládnych strán (napr. v otázky migrácie, eurozóny, kompetencií Bruselu, atď.).
Za jadro tribalizmu sa považuje združovanie populistických voličov okolo idealizovaného politického vodcu, pričom tí odmietajú druhý, konkurenčný politický kmeň. Práve takéto čierno-biele videnie rozdeľujúce svet na „dobrých“ a „zlých“, ako aj viera v silného politického vodcu (napr. premiéra Viktora Orbána v Maďarsku) predstavujú kombináciu autoritárskeho politického myslenia v krajinách V4, Rakúsku, Taliansku, atď., ktoré ohrozuje najviac jednotu EÚ.
Množstvo negatívnych historických skúseností nám dokazuje, že kmeňové myslenie vedie k väčšej podpore politického násilia a odmietaniu politického pluralizmu.
Z údajov think-tanku Political Capital vyplýva, že v súčasnosti je vysoký podiel voličov v Maďarsku a Poľsku, ktorí by uprednostnili autoritársky systém silného politického vodcu namiesto politikov zvolených v demokratických voľbách. Uvedený podiel je však vyšší v Poľsku (35¤%), než v Maďarsku (26¤%).
Ďalším nezdravým politickým trendom je viditeľný sklon časti voličstva k politike izolacionizmu a uzatvárania sa štátov do seba (napr. v otázke migrácie) či voči inštitúciám ako sú G20, Svetová banka a MMF. Tie, predstavujú základné piliere svetového poriadku založeného na politike voľného obchodu a aktívnych medzinárodných vzťahov. Ak bude narastať počet voličov nechápajúcich význam uvedeného svetového poriadku (funkcionálny analfabetizmus), môžu nám hroziť nové negatívne javy, ako sú obchodné vojny či zrušenie Schengenu, atď.
Mimochodom, v Maďarsku už pribúdajú politické diskusie na tému, ako sa má krajina zachovať po páde schengenského systému…
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.