Najnovšie

Unikajúci zmysel

Americký film Swing Vote/Správna voľba z roku 2008 s Kevinom Costnerom v úlohe trochu ľahtikárskeho Buda flákajúceho otcovské a občianske povinnosti, sa mohol premietať aj pod názvom Unikajúci hlas.

Zuzana Kusá, sociologička ,  Pravda
15.5.2018 12:00
odoberať
Google News
zdieľať

Pre zápletku filmu by bol priliehavejší: práve Budov hlas má definitívne rozhodnúť, kto bude novým prezidentom USA. Volebné štáby demokratov a republikánov sa ho preto urputne snažia získať. Usilujú sa porozumieť názorom, v ktorých ani on sám nemá jasno. Aby ladili s tým, čo sa javí ako Budovo presvedčenie, opúšťajú programové princípy a dlhoročné ideové pozície. Ak zaznamenajú, že pochvalne pritaká programu protikandidáta, neváhajú prebrať jeho agendu. Republikáni sa zaväzujú umožniť uzatváranie manželstiev pre homosexuálne páry, Demokrati začnú bojovať proti potratom a migrácii. Budova občiansky vyspelá dcéra žalostí, že jej nezorientovanému a politicky ľahostajnému otcovi sa podarilo ideovo rozvrátiť Ameriku.

Dcérina výčitka naznačí vyústenie filmu, ktorý sa končí Budovou zžieravou sebakritikou a prerodom na zodpovedné zastupovanie bežných Američanov. Prepáčme filmu jeho lacný záver. Pozornosť si zaslúži pre časť, ktorá ukazuje, ako sú politické kampane prispôsobované momentálnym náladám či dokonca neobratným vyjadreniam voliča. S odstupom desaťročia sa javí ako dobrá diagnóza cesty, ktorá sa začína starostlivým „načúvaním voličovi“ a končí sa zúfalou bezprincipiálnosťou. Je výrečným podobenstvom aj pre situácie, keď o volebnom výsledku nerozhoduje mienka jedného ľahtikára, ale státisíce či milióny slušných obyvateľov.

Odhadovanie chúťok, záujmov a foriem, akými sa majú politici privrávať občanom, je dôležité a dobre utajované umenie. Pohľad na domáce politické diskusie však dáva tušiť, že politici sa cvičia najmä v hrách na box a (posledný) súd, ktoré vraj najviac priťahujú masy. Tieto žánre však vylučujú seriózny rozbor témy, o ktorej sa malo diskutovať. Znemožňujú aj to, aby interakcie politikov sprítomňovali také ústavné princípy, ako je úcta k dôstojnosti človeka. Ak filmová paródia pôsobila reálne, naopak, nedeľná diskusia O päť minút dvanásť venovaná problému zadlžovania zdravotníctva pôsobila ako fikcia. Obvyklý box a súd sa nekonali.

Ministerka Andrea Kalavská s členmi výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefanom Zelníkom, Markom Krajčím a Zuzanou Šebovou vecne rozoberali problémy, ktoré spôsobuje nedostatočné financovanie, niekdajšia nepremyslená privatizácia časti zdravotníckych služieb v nemocniciach či chýbajúce štandardizovanie postupov vyšetrení. V debate sa nerezalo do súpera, ale do problému. Diskutujúci sa dopĺňali a vyjasňovali divákovi súvislosti problémov, ktoré v nemocniciach zažívajú tak pacienti, ako aj lekári.

Ak debata mala nejakého víťaza, bol to divák. Výnimočne. O týždeň nás zrejme čaká obvyklá hra na súdny proces, ktorá má ulahodiť slovenskému Budovi. A ten vraj dáva hlas tým, čo v debate pošlú do kriminálu či iného detenčného zariadenia najväčší počet súperov. Lebo iný zmysel politiky mu vraj už dávnejšie uniká.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy