Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Horší ako voška
Keď malá voška viničová (fyloxéra) na konci 19. storočia zničila väčšinu viníc u nás, vyzeralo to s naším vinohradníctvom zle-nedobre.
Plocha vinohradov na území dnešného Slovenska vtedy klesla na necelých desaťtisíc hektárov. Našťastie, väčšinu z nich sa po prvej svetovej vojne podarilo obnoviť.
Boj s drobným hmyzom síce človek dokázal vyhrať, no zdá sa, že na boj s vlastnou chamtivosťou je prikrátky. Hoci ešte krátko pred nežnou revolúciou sa vinič pestoval zhruba na ploche 30-tisíc hektárov, časom sme sa „dopracovali“ tam, kde sme boli zhruba pred sto rokmi, len s tým rozdielom, že úlohu hmyzu prevzal nenásytný človek.
Za nové cesty a obytné štvrte sme zaplatili privysokú cenu. Vinohrady, ktoré boli kedysi súčasťou bratislavskej panorámy, sú dnes nenávratne minulosťou. Napriek tomu, že poľnohospodárstvo urobilo veľký pokrok – Izraelčania dokázali vďaka zavlažovaniu zmeniť púšť na zelené oázy a Holanďania v skleníkoch na slanej, predtým morskej pôde pestujú zeleninu aj v zime – je len málo pravdepodobné, že by sme raz vinič mohli pestovať trebárs na svahoch Nízkych Tatier. Ide predovšetkým o vhodný „terroir“ – víno nemožno pestovať hocikde, ale iba na miestach s vhodným geologickým podložím a pôdou. Moderné technológie síce dokážu pomôcť, no nie sú všeliek.
A keďže rodinné domy či cesty už nikto nikdy nepremení späť na vinice, sami sa tak ochudobňujeme o podstatnú časť nášho kultúrneho dedičstva. Je to o to smutnejšie, že sa tak deje v čase, keď kvalita našich vín prudko stúpa. Opäť sa tak potvrdzuje, že najväčším nepriateľom Slovákov sú Slováci sami.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.