Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vo vatikánskom háve
Odkedy je náš „zvrchovaný, demokratický a právny štát neviažuci sa na žiadnu náboženskú ideológiu“ zahalený v sofistikovane utkanom pavučinkovom šate Vatikánskej zmluvy, čoraz naliehavejšie sa pripomína potreba zmien vo financovaní cirkví.
Ani tohto roku to nie je inak. Minister kultúry Marek Maďarič sľubuje zmenu aktuálneho modelu. Jej výsledkom má byť „konsenzus medzi cirkvami a štátom“. Doteraz na naše spoločné duchovno prispievame 41 miliónmi; sľubované úpravy vraj majú zohľadňovať počet veriacich tej-ktorej cirkvi.
Sekularizmus spočíva v tom, že štát má byť nezávislý od náboženského uvažovania – a opačne: Štát nesmie jednotlivcovi diktovať, aký vzťah k transcedentnej sfére si zvolí. Problém však tkvie v tom, že keď sa garnitúre Mikuláša Dzurindu zapaľovali neoliberálne lýtka v predháňaní sa, kto bude s Vatikánom podpisovať prvý, od samého vzrušenia si možno ani neuvedomili, že hoci im nikto nebráni modliť sa, kedy a ku komu chcú, tú prvú premisu sekularizmu na Slovensku nepriestrelne zabarikádovali.
Len napríklad články 13 až 17 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou požadujú nezasahovanie štátu do personálnych otázok a vyučovania náboženstva na školách, štát má „za odmenu“ povinnosť financovať ju z daní náš všetkých. A mlčať, kedykoľvek sa spomenie odluka cirkvi od štátu.
Prípadne sa nenápadne vytratiť, zmeniť tému alebo s krotkou diplomaciou odvetiť ako pán minister: „Určitú podporu si zaslúžia.“
Veru nie, zmena sa nekoná. A zas si môžeme odškrtnúť, že snaha bola.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.