Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pralesy si rúbeme
Cez Slovensko síce nepreteká Amazonka, ale aj tak tu evidujeme 123 pralesov. Ten počet znie pekne, no ide iba o niekoľko promile z celkovej plochy lesov, ktoré zaberajú 40 percent územia republiky.
Iba niekoľko z nich zaradili do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Medzi nimi aj Karpatské bukové pralesy v severovýchodom kúte Slovenska. Tam však naďalej veselo šafária súkromní majitelia, pokračuje ťažba dreva a poľovníctvo má zelenú, akoby išlo o lokality, ktoré nespadajú pod kontrolu celosvetovej organizácie. Ešte nedávno sa hystericky poukazovalo na holoruby za predchádzajúceho režimu, a čo novodobí reštituenti lesov? Mnohí z nich vôbec nemyslia ani na svojich vnukov, hlavný je pre nich okamžitý zisk. Po nás potopa…
Ostáva nám veriť, že Lesoochranárske zoskupenie VLK prikročilo k zúfalej požiadavke o zrušenie certifikátu UNESCO iba preto, aby sa kompetentné orgány konečne zobudili. Ak sú Slováci a hádam aj Rusíni hrdí na svoje pralesy s najvyšším medzinárodným ocenením, tak by sa to malo odraziť i v legislatíve. Hoci aj v ústavnej. Čo má byť dôležitejšie? Akési nároky neštátnych vlastníkov na zisk z exploatácie pôdy alebo celonárodné záujmy?
Vraj štát na to nemá peniaze. Slovenský pozemkový fond, kde bola ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná úspešnou generálnou riaditeľkou, disponuje 136-tisíc hektármi štátnej pôdy a okolo pol milióna hektárov neznámych vlastníkov. Bolo by dobré, keby pred nadmierou ambicióznymi staviteľmi golfových ihrísk pod Tatrami uprednostnili majiteľov pozemkov v prírodných lokalitách UNESCO.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.