Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Susedia za chrbtom
Slovensko má našliapnuté na to, aby ukázalo susedným krajinám chrbát. Teda, čo sa týka krajín, ktoré boli s nami po páde železnej opony ekonomicky na podobnej štartovej čiare.
Sledovať pomer cien a platov v čase v jednotlivých krajinách je veľmi zaujímavé. Česko sa najprv vzďaľovalo Slovensku, ale teraz sa to zase otáča. Zatiaľ je však vývoj v oboch krajinách relatívne podobný. Veľké veci možno vidieť pri porovnaní Slovenska, Maďarska a Poľska.
Poliaci sa mali v roku 2000 takmer o štvrtinu lepšie ako Slováci a v roku 2016 takmer celý svoj náskok stratili. Spravili politicky aj ekonomicky populistické a chybné rozhodnutia. Zadlžili sa, ale aj tak nepostavili kľúčové diaľnice. Neprijali euro, stratili zmysel pre rozpočtovú zodpovednosť a rozbili si verejné financie.
Politici sa tam snažili krátkodobo zapáčiť sa voličom, ale narobili namiesto toho dlhodobé škody. Poliaci majú toho dosť a v krajine narastá extrémizmus a vina sa nezmyselne pripisuje Európskej únii. Pritom eurofondy krajinu držia nad vodou, aj keď nie všetky sa vždy použijú účelne.
Našťastie sme neurobili fatálne chyby v zahraničnej politike. Členstvo v eurozóne nám dáva jasné mantinely a politici tak majú menší priestor na chyby.
Veľmi podobný príbeh ako v prípade doterajšieho vývoja v Poľsku prežívajú v posledných rokoch aj Maďari. Možno s tým rozdielom, že Maďari aspoň vybudovali kvalitné diaľnice. Zároveň v rokoch 2000 až 2006 sa im veľmi darilo, rástli rýchlejšie ako Poliaci a boli na tom dokonca v regióne najlepšie. A to najmä vďaka zahraničnému kapitálu. Zmena politiky však investorov vytlačila príliš rýchlo a bez náhrady.
Teraz má Maďarsko natoľko zlý imidž, že mnohé investície, ktoré sa v poslednom čase umiestnili na Slovensku, (Jaguar, Minebea, Amazon) o Maďarsku ani len neuvažovali.
Zmeniť to v Maďarsku šibnutím čarovného prútika nebude také jednoduché. Vedeli by o tom rozprávať aj Slováci, ktorí niekoľko rokov „žali“ úrodu zasiatu vládami Vladimíra Mečiara. Krajina divokou privatizáciou a politikou izolácie stratila niekoľko rokov.
Slovensko na tom aj preto bolo v rámci krajín V4 pri porovnaní platov a cien v roku 2001 najhoršie. To, že Maďarov máme teraz za chrbtom a Poliaci a Česi možno tiež budú o pár rokov za nami, je súhra viacerých vecí. Jednak ide o chyby našich susedov, ktorí sa populisticky a sebecky postavili k projektu jednotnej európskej meny, a druhá vec je naše napredovanie.
Aj na Slovensku sa udialo veľa chýb od školstva, cez zdravotníctvo až po pomalú výstavbu diaľnic. Našťastie sme však neurobili fatálne chyby vo vzťahu k zahraničnej politike. Členstvo v eurozóne nám dáva jasné mantinely a politici tak majú menší priestor na chyby. Euro pomáha investíciám a export krajinu ťahá dopredu.
Ak sa nám podarí predsa len urobiť dynamické zmeny v školstve, stabilizujeme zdravotníctvo, verejné financie, skrotíme daňové úniky a znížime dane a odvody pre zamestnancov, môžeme byť lídrom v regióne. Najdôležitejšia je politická stabilita a červená pre politických dobrodruhov a populistov, akých vidno čoraz viac v Maďarsku a Poľsku.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.