Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Počasie nie je normálne
Pri sledovaní niektorých predpovedí počasia môže človek nadobudnúť dojem, že aktuálne letné počasie je celkom normálne. V lete má byť predsa horúco a sucho, naopak, pršať by nemalo takmer vôbec. Opak je však pravdou. Horúce a často suché počasie prerušované silnými búrkami, ktoré často sprevádzajú materiálne a v horšom prípade aj škody na ľudských životoch, sú všetko, len nie normálne. Situácia sa ani zďaleka netýka iba Slovenska. Čo to všetko znamená a čo máme očakávať do budúcnosti?
V lete roku 2015 sme v Hurbanove zaznamenali dosiaľ rekordných 22 dní s teplotou nad 35 °C. Trvalo však celých 28 rokov od začiatku minulého storočia, kým bol dosiahnutý rovnaký počet dní s takouto teplotou. V rovnakom roku bolo v susednom Česku zaznamenané najhoršie sucho za posledných najmenej 500 rokov. Aj keď tento rok sme sa k hranici 35 °C zatiaľ iba priblížili, jej prekonanie je pravdepodobne otázkou krátkeho času.
Sucho a horúčavy môžu pre niekoho znamenať viac zmrzliny, vypitého piva alebo času stráveného v klimatizovanej kancelárii. Odvrátenou stránkou sú však veľké škody na poľnohospodárskej produkcii, lesné požiare a, bohužiaľ, aj straty na ľudských životoch. Čoraz častejšie sú intenzívne búrkové lejaky, sprevádzané bleskovými záplavami.
Horúce a často suché počasie prerušované silnými búrkami, ktoré často sprevádzajú materiálne a v horšom prípade aj škody na ľudských životoch, sú všetko, len nie normálne.
Trend rastu extrémnosti počasia potvrdzujú aj najnovšie vedecké poznatky. V niektorých prípadoch realita pozorovaných zmien predbieha očakávania vedcov spred niekoľkých desaťročí. Keď tím vedcov okolo britského meteorológa nedávno zdokumentoval až strojnásobenie výskytu extrémnych zrážok v oblasti Sahelu, výsledky ich podľa vlastných slov šokovali. Vedci dnes majú vysokú istotu, že aj malý dodatočný nárast v globálnej teplote bude znamenať veľký nárast rizika smrteľných horúčav. Tomuto riziku bude do polovice storočia vystavených o stovky miliónov ľudí viac ako dnes. Megapožiare v USA, teda veľmi rozsiahle a deštruktívne lesné požiare, dnes pohltia vďaka otepľovaniu až dvojnásobne viac lesov ako v minulosti. Podobný trend nárastu požiarov zaznamenali aj v Rusku či Austrálii, ale aj v južných štátoch Európy. Ľudia im pomáhajú tiež vysádzaním hustých, jednotvárnych a často nepôvodných druhov na komerčné účely, ako sa stalo pri poslednom tragickom eukalyptovom požiari v Portugalsku.
Abnormálne sucho a nedostatok vody zhoršujú humanitárnu situáciu vo vojnou zmietanom Jemene. Monzúnové dažde v Indii boli za posledné tri roky slabé alebo prišli oneskorene. Krajina, ktorej populácia čoskoro preskočí Čínu, je od pravidelných a výdatných monzúnov životne závislá. Kým u nás je sucho spojené s vyššou spotrebou energie alebo s drahšími potravinami, v Indii páchajú tisícky malých roľníkov samovraždy pre nesplácané úvery. Na niektorých miestach klesá hladina spodnej vody rýchlosťou až jedného metra každé tri roky, a nie je udržateľným riešením nedostatku vody. Indovia sú neznesiteľným horúčavám vystavovaní prakticky každý rok, no ešte horšia situácia je v mnohých krajinách Blízkeho východu. Niektoré oblasti sa stanú doslova neobývateľné – už v priebehu života mladej generácie. Možno iba súhlasiť s Břetislavom Turečkom, expertom na Blízky východ, že oblasť stojí „nad priepasťou“.
Ako sa stotožňujú každodenne usmiate rosničky na televíznych obrazovkách, teda iba v prípade, ak neprší, s pochmúrnou realitou čoraz extrémnejšieho sucha, horúčav, záplav a rizikom masovej migrácie klimatických utečencov? Zrejme nám pred očami vyrastá nič netušiaca mladá generácia prilepená na sociálnych sieťach, chladená v nákupných centrách s preplnenými obchodmi. Čo bolo kedysi extrémne, je zrazu normálne. Zobudíme sa až v situácii, keď sa na ostnaté drôty Európy budú valiť ďalšie milióny ľudí, alebo ani vtedy nie? A budeme vedieť nájsť riešenie?
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.