Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Čáry-máry VÚC
O usporiadaní regionálnej samosprávy sa dá diskutovať donekonečna, a rovnako sa dá diskutovať o tom, kedy sa majú konať voľby do orgánov VÚC.
Na jeseň 2013 bol v každom samosprávnom kraji predseda buď zvolený rovno v prvom kole volieb, alebo bol v druhom kole za predsedu zvolený práve ten kandidát, ktorý bol víťazom prvého kola. A v každom kraji, v ktorom sa konali obe kolá, prišlo v druhom kole k urnám celkovo menej voličov ako v prvom. Argument o nepotrebnosti druhého kola volieb šéfov VÚC by už nemohol byť silnejší. Nebyť jedného kraja, v ktorom to neplatí.
V Banskobystrickom kraji v druhom kole nezvíťazil víťaz prvého kola. V prvom kole tam zvíťazil Vladimír Maňka, ktorý získal takmer 61-tisíc hlasov, lenže v druhom kole v úlohe „vreca zemiakov“ zlyhal. Nielenže ho v ňom predbehol Marian Kotleba, ktorý pozbieral viac ako 71-tisíc hlasov, ale on sám v druhom kole získal takmer o 4-tisíc hlasov menej ako v kole prvom! Banskobystrický kraj sa vymkol aj zo štatistiky účasti. Kým k prvému kolu tam prišlo 24,59 percenta voličov, druhé kolo prilákalo 24,61-percentnú účasť. Pravda, bolo to iba o kúsok, ale predsa len viac ako v prvom kole, čo z tohto kraja urobilo výnimku aj v tejto disciplíne.
Za Maňkovu prehru nemohla existencia druhého kola. V Banskej Bystrici prehral kandidát, ktorý ako jediný z víťazov prvého kola nebol schopný prilákať do druhého kola nieže viac, ale ani len aspoň toľko voličov ako v prvom kole. Prehral, pretože jeho výhru považovala za úplnú samozrejmosť jeho vlastná strana, takže „odflákla“ kampaň, a preto, lebo časť pravice neskutočne hlúpo odmietla podporiť „smeráka“ hoci aj proti fašistom. Nehovoriac, že prehral aj preto, lebo on sám bol prakticky neviditeľný.
Fašistov treba poraziť výberom kandidátov, volebných tém a spoluprácou všetkých demokratických síl.
Je isto lákavé pomyslieť si: No moment, keby nebolo druhé kolo, Maňka by bol vyhral už v prvom kole a dnes by sme sa nemali o čom baviť. Áno, to mohlo platiť v roku 2013, nie však už dnes. Nie náhodou Kotleba v druhom kole takmer strojnásobil počet svojich voličov oproti prvému kolu. Prvé kolo im ukázalo, že víťazstvo je možné, a to vždy bol aj bude pre extrémistov ten najsilnejší mobilizačný impulz.
Stalo sa presne to, čoho sme sa vtedy obávali: z 26-tisíc hlasov v prvom kole urobili fašisti 71-tisíc v druhom kole – a v priebehu ďalšieho dva a pol roka vyše 200-tisíc, ktoré ich priviedli do Národnej rady. Oni už nijaký mobilizačný moment nepotrebujú, oni sa už presvedčili, čo všetko je možné.
O usporiadaní regionálnej samosprávy sa dá diskutovať donekonečna, a rovnako sa dá diskutovať o tom, kedy sa majú konať voľby do orgánov VÚC a akú majú mať podobu. Len si prepánajána nenahovárajme, že to má niečo s potláčaním hrozby pravicového extrému.
Žiadne technické čáry-máry nepomôžu. Fašistov treba poraziť výberom kandidátov, volebných tém a spoluprácou všetkých demokratických síl. Vládnu zle, korupčne a chaoticky, a navyše sú i nositeľmi civilizačnej hrozby, o ktorej výrečne hovoria učebnice dejepisu. O tom treba voličom rozprávať. Je to stokrát dôležitejšie ako nejaké finančné náklady na dvojkolové voľby.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.