Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Klub nezodpovedných elít
Problémom Hillary Clintonovej je, že stelesňuje pokračovanie vlády elity – možno osvietenej, no do seba zahľadenej, dominujúcej ekonomike, politike i kultúre a presvedčenej o správnosti „poriadku vecí“.
O niekoľko dní budeme vedieť, či sa Donaldovi Trumpovi v poslednej chvíli podarí dotiahnuť na súperku a z Bieleho domu po ôsmich rokoch vytlačí demokratov. Ešte stále je pravdepodobnejšie, že USA a svet budú tejto katastrofy ušetrené.
Radosť by však bola predčasná. Fakt, že sa taký neprijateľný kandidát – osobnostne, politicky – dostal na dosah ku kreslu prezidenta Spojených štátov, je dostatočne jasným znakom hĺbky krízy demokracie. Hlavnou príčinou nie je nezodpovedný populizmus, ale nezodpovednosť elít.
Bezprostrednými príčinami Clintonovej problémov v posledných fázach predvolebnej kampane je pravdepodobne aj vyšetrovanie jej e-mailovej korešpondencie FBI. Spochybňuje jej (údajne) najsilnejšiu stránku – kompetentnosť vládnuť. Hlbšie príčiny však treba hľadať v inom zdroji: v elektronickej korešpondencii, ktorú postupne zverejňuje Wikileaks.
Ide o e-maily významného demokratického lobistu a šéfa Clintonovej kampane Johna Podestu. Poukazujú na vnútorný svet vedenia Demokratickej strany, ktorá má reprezentovať progresívnu, liberálnu Ameriku.
Vstupenkou do tohto sveta je politický vplyv a/alebo bohatstvo. Obývajú ho vysokí vládni predstavitelia a politici, bankári, šéfovia inovatívnych firiem zo Silicon Valley, lobisti, reprezentanti vplyvných think-tankov a konzultačných firiem.
Ide o svet, v ktorom sa sponzoring vymieňa za vymenovanie na lukratívne miesto, peniaze za vplyv, moc za bohatstvo. Všetko pekne zabalené do obrany liberálnych hodnôt. A popri nich poriadku, ktorý zabezpečuje reprodukciu postavenia elity.
Oficiálne je stále meritokraciou – vstupenku na súkromné audiencie a uzavreté večere si môžete „zaslúžiť“ úspechom. No zásluhy sa väčšinou reprodukujú v malej, uzavretej skupine. Ostatní môžu dúfať vo výhru v lotérii.
Hoci má Republikánska strana vlastnú verziu elitného klubu a ten sa čiastočne prekrýva s tým demokratickým, Trump sa stal pre mnohých voličov symbolom odporu proti establišmentu. Preto dokázal v republikánskych primárkach vyradiť z hry omnoho lepších, no mainstreamových protikandidátov. A preto teraz šliape na päty Clintonovej.
Dávalo by Trumpovo víťazstvo šancu na zmenu? Nie. Namiesto nej by pravdepodobne ponúkol zástupné témy živené rasizmom a xenofóbiou. To je však v tejto chvíli sekundárne. Americkí demokrati mali možnosť ukázať, že podporujú demokratizáciu politiky a väčšiu sociálnu spravodlivosť.
Vedenie strany a hlavní sponzori však urobili všetko preto, aby v primárkach zvíťazila kandidátka, ktorá zosobňuje stále viac uzavretejšiu vládu elity, vzďaľuje sa verejnej kontrole a je do seba zahľadená, presvedčená o správnosti systému, ktorý jej dáva do rúk privilégiá.
Túto voľbu americkým voličom naozaj nezávidím. Na druhej strane, na tomto našom brehu Atlantiku máme vlastné dilemy.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.