Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Sezóna slabej koruny
Posledný októbrový deň sa tradične považuje za Svetový deň sporenia. Česká republika si však v nasledujúcich dňoch pripomenie iné výročie spojené s peniazmi.
Siedmeho novembra uplynú tri roky od umelého oslabenia českej koruny. Odvtedy sa Česká národná banka (ČNB) snaží udržiavať menový kurz blízko hranice 27 korún za euro. Táto menová intervencia sa v uplynulých rokoch spájala so značnou kritikou verejnosti, pretože českým občanom cestujúcim do cudziny zdraželi dovolenky, respektíve importérom predražila o viac ako 6 pecent dovozy tovarov obstaraných za zahraničnú menu.
ČNB zaviedla menové intervencie najmä v úsilí napomôcť k zvýšeniu cenovej konkurencieschopnosti českých firiem zameraných na export. Niektoré médiá označili oživovanie ekonomiky umelým oslabovaním koruny z centrálnej banky za menový damping pod heslom: okradni svojho suseda. Pod tým si treba predstaviť zvýšenie atraktívnosti cezhraničných nákupov Slovákov v prihraničných oblastiach ČR alebo získanie zákaziek podliezaním cien v porovnaní s ponukami firiem zo štátov eurozóny.
Našim susedom v Česku oslabenie koruny pomohlo zvýšiť export a lepšie sa popasovať s dôsledkami recesie. Slabšia koruna umožnila vytvoriť určitý dočasný devalvačný vankúš pre vývozcov a prostredníctvom zvýšenia počtu zahraničných objednávok o niekoľko stoviek miliárd korún zvýšiť export a znížiť nezamestnanosť.
Nový guvernér ČNB Jiří Rusnok v posledných vyjadreniach zdôraznil svoje presvedčenie, že mnohí exportéri by bez slabšej koruny neprežili. Zároveň však musia počítať s tým, že pravdepodobne už v polovici budúceho roka sa pre nich skončí obdobie života v „kurzovej ulite“ bezmála fixnej menovej kotvy k euru.
Ekonómovia predpokladajú, že koruna sa bude postupne posilňovať možno o niekoľko percent ročne, čo bude znamenať zoštíhlenie ich zahraničných tržieb a zníženie obchodnej marže tovarov predávaných do zahraničia.
Podľa významného českého ekonóma Pavla Kohouta však uplynulé intervencie na oslabenie meny sú dôsledkom zle pochopenej teórie zo starých učebníc ekonómie v obavách z negatívnych vplyvov prípadnej deflácie spojenej s poklesom cenovej hladiny.
Trojročná skúsenosť ČNB s cieleným oslabovaním meny v čase recesie sa minimálnou mierou podpísala pod inflačné tlaky v ekonomike. Firmy u našich susedov budú musieť viac ako doteraz zefektívniť výrobné a organizačné procesy, pretože sa už nebudú môcť spoľahnúť v prepočte na koruny na doteraz vykazované zisky.
Ako bude vyzerať kurz koruny k euru trebárs o desať rokov, dnes nik nedokáže odhadnúť. Českí politici, ekonómovia a bankári sú však presvedčení, že ponáhľať sa s nahradením koruny eurom podľa vzoru Slovenska vôbec nie je výhodné. Podľa ekonóma Aleša Michla napríklad najväčší test Slovensko vo vzťahu k euru zažije vtedy, ak príde vlna recesií a naša krajina nebude môcť pomôcť exportérom oslabením meny, ktoré by prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a k zníženiu pracovných nákladov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.