Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Nelegálne za legálnosť?
Pamätáte sa na to, ako Robert Fico zaútočil na Igora Matoviča kvôli jeho účtom? Strhla sa búrka: premiér vo volebnom boji zneužíva údaje, na ktoré v právnom štáte nemá nárok. A teraz? Asistent poslanca SaS, ktorý posúva informácie o účtoch ministra vnútra politickej strane, má byť podľa opozície vlastenec. Demontáž tých aspoň chabých doteraz postavených základov právneho štátu pokračuje.
Ak by sa ukázalo, že Robert Kaliňák prijímal nejaké pochybné peniaze od firiem podnikateľa podozrivého z daňových podvodov, jeho kariéra v politike by sa mala okamžite skončiť, a hoci aj pred súdom. Bez debaty. O boji proti korupcii nestačí len kvákať. V prípade verejných činiteľov to platí prednostne, ak má v našom štáte ešte niekto brať zákon a zákonnosť vážne.
Lenže s tou zákonnosťou je to trochu zložitejšie. Keď sa pracovník banky neoprávnene hrabe niekomu v účtoch, dopustí sa trestného činu. O zákrok políciu celkom pochopiteľne požiadala samotná banka: kto by chcel svoje financie zveriť inštitúcii, ktorej pracovníci môžu svojvoľne „preverovať“ ľuďom účty a informácie posúvať ďalej?
Dotyčný však neposunul to, čo zistil – ak zistil niečo, o čom si myslí, že je indíciou závažnejšieho trestného činu, ako bol ten jeho – polícii. Ani len verejnosti nie, čo by aspoň teoreticky dávalo právo niekomu tváriť sa ako slovenský Snowden. Posunul to svojmu politickému šéfovi, poslancovi za SaS, a ten zasa svojim politickým šéfom. Čo v tomto prípade znamená, že to posunul Richardovi Sulíkovi a pochopiteľne aj Danielovi Lipšicovi a Igorovi Matovičovi. Takto nevyzerá whistleblowing, ale čierna politická práca.
Ak by aj niečo našli, protizákonne získané dôkazy u nás na súdoch neplatia a dokonca sa stávajú dôvodom pre oslobodzovanie hoci aj mafiánov najhrubšieho zrna. A čo potom ešte dôkazy, ktoré nielenže sú získané protizákonne, ale obídu aj formálnu policajnú cestu, pretože ich hlavným účelom je stať sa námetom tlačových besied?
Naše policajné a justičné zložky majú na hlavách toľko masla, že by sa ním dala natrieť cesta od Lisabonu po Vladivostok. Prejavmi čírej nekompetentnosti počnúc, korupciou a požívaním rôznych metrov na rovnaké prípady podľa smeru politického vetra pokračujúc, podozreniami zo skrytých sympatií k extrémizmu končiac.
Náš štát sa však nestane viac právnym prekračovaním zákona v mene pohnútok, ktoré my sami vyhlásime za ušľachtilé. Lipšic nie je nijakou zárukou právneho štátu práve tak, ako Kotleba nie je zárukou bezpečnosti vo vlakovej doprave. Obchádzanie zákonnosti v mene politického boja momentálne zbližuje opozíciu s neonacistami rýchlejšie, ako by sa bol kto nazdal.
Padol Paška, môže aj ktorýkoľvek minister. Spoločnosti to určite neublíži. Keď však padnú posledné hradby právneho štátu, príde režim, v ktorom o tom, čo je a čo nie je správne, budú rozhodovať samozvaní inkvizítori. Chcete tomu tlieskať?
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.