Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Nech nás sila sprevádza…
V roku 1977 odštartoval George Lucas kult filmov o hviezdnych vojnách. Pre ľudí za železnou oponou mali auru zakázaného ovocia. Dôvod, prečo sa tu nepremietali, bol prozaický. V tom čase začali Spojené štáty rozvíjať doktrínu prenesenia vojny na orbitu. Východ od Berlína vo filme videl ideologickú prípravu obyvateľstva.
Pre mnohých, čo sa k týmto filmom dostali až neskôr, boli sklamaním. Nebol to ani temný Blade Runner Ridleyho Scotta, ani znepokojivý Stanley Kubrick a jeho Vesmírna odysea. Iba detský rozprávkový príbeh o dobre a zle vo vesmírnych kulisách. Hviezdne vojny sa nesnažia o hľadanie odpovedí. Sú odpoveďou samy osebe.
V roku 1927 nakrútil Fritz Lang Metropolis. Jeden z prvých prelomových filmov žánru science-fiction. Vízia sveta, ako bude vyzerať o sto rokov. Chladný a odosobnený priestor mesta, ktoré pokrýva celú planétu. Veda a výskum pokročili a výsledkom je technológia, organizácia práce, vynálezy, ale aj sociálny útlak.
Protiteroristické opatrenia, masívne špehovanie obyvateľov a protimigračná hystéria nás míľovými krokmi posúvajú k realite spoločnosti pod kontrolou moci.
Priemyselníci, dnes by sa nálepkovali ako oligarchovia, ovládajú Metropolis z horných poschodí mrakodrapov. V podzemí na nich drú ľudia a súťažia v rýchlosti so strojmi. Životný štýl tých hore sa podobá rajskej záhrade. Priestor tých dole peklu. Na filme, od ktorého nás delia desaťročia, bolo inšpiratívne úsilie o chápanie sociálnej reality okolo nás. Hľadanie nádeje a ideálov sociálne spravodlivejšej spoločnosti.
Dnes by bol takýto film takmer určite prepadák. Kapitalizmus potrebuje konzumenta, čím jednoduchší produkt a čo najväčší predaj. Výroba filmov sa riadi sociologickými a psychologickými štúdiami. Testujú sa na vzorke divákov. Ak je niečo problematické alebo znepokojujúce, tak sa to vystrihne alebo prekrúti.
Hviezdne vojny predstavujú v tomto smere dokonalý produkt. Odpútanie sa od reality vôkol nás a potvrdzovanie doktrín, ktorými systém zásobuje svojich verných. V tejto logike neexistuje sociálny zápas o priestor a zdroje, iba akési abstraktné zlo. Všetko je, ako má byť, a bude to tak aj vo veľmi, veľmi vzdialenej galaxii.
Každý sa údajne rodíme predurčený. Niekto ako rytier, iný ako čistič záchodov. Bohatstvo a bieda sú dané. Keď to tak raz je, treba to pokorne prijať. Tí hore vedia, čo robia, a prípadné zlo zastaví skupina vyvolených. V konečnom dôsledku aj tak všetko riadi vyššia sila. Chýbajú už len jej chrámy.
Hviezdne vojny, ale v podstate už celý súčasný filmový a kultúrny mainstream nie sú ničím viac ako udržiavateľom panujúcich poriadkov. V správach sa skôr dozvieme, kto mal čo oblečené, ako o sociálnych konfliktoch okolo nás. Tie sa pritom hlboko dotýkajú budúcnosti, ktorá bude tu, a nie vo vesmíre.
V roku 2015 sme sa priblížili možnosti svetovej vojny asi najviac za ostatné dve dekády. Zároveň to bol rok, keď vyše 3,25 milióna Európanov podpísalo petíciu, ktorá vyzýva na ukončenie rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Veria, že by viedol v Európe k ďalšiemu ničeniu sociálnych a environmentálnych štandardov.
Protiteroristické opatrenia, masívne špehovanie obyvateľov a protimigračná hystéria nás míľovými krokmi posúvajú k realite spoločnosti pod kontrolou moci. Postupujúca automatizácia práce, IT technológie a presun výroby ničia pracovné miesta.
Metropolis sa odohráva v roku 2026 a výsledok v ňom záleží na ľuďoch. Dnes by Fritza Langa s jeho scenárom vyhodili filmové štúdiá zo dverí. Politikov prezlečených za demokratov nezaujíma názor 3,25 milióna Európanov a zdá sa, že rozbehnutý vlak sociálnej polarizácie nič nezastaví. Ešte že nám dali nádej a vieru v rytierov rádu Jedi.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.