Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ženy na ceste k trvalému mieru
Nedávno prijatá mierová dohoda medzi kolumbijskou vládou a hlavnou gerilovou skupinou v krajine sa dotkla aj otázky spravodlivosti. Signalizuje to nádej na ukončenie tohto krvavého konfliktu, vlečúceho sa päťdesiat rokov. Už menej sa hovorí o početných konštruktívnych spôsoboch, ktorými sa kolumbijské ženy zúčastnili na týchto zdĺhavých rokovaniach, ako ich ovplyvnili či priamo mobilizovali ľudové masy v prospech mieru. Organizovali aj mnohé neformálne stretnutia spolu so ženami z oboch rokovacích tímov.
Takisto iba málo ľudí vie, že sa vlani skončili na Filipínach podobné, desaťročie trvajúce, boje medzi vládou a Islamským frontom oslobodenia Moorov. Tam počas rozhovorov o uzavretí mieru ženy tvorili viac ako tretinu negociátorov, čo je vysoko nad bežnou normou oficiálnych rokovaní vo svete. Zvyčajne sa na nich podieľajú muži, ženy len ojedinele.
Rodová rovnosť zlepšuje humanitárnu pomoc, prispieva k úspešnému dokončeniu rokovaní a urýchľuje ekonomickú obnovu po konflikte.
Kompletná štúdia pripravená k 15. výročiu prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá uznáva úlohu rodovej rovnosti a vodcovstva žien pri utužovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, jednoznačne dokazuje, že rodová rovnosť zlepšuje humanitárnu pomoc, posilňuje snahy ochrániť mier, prispieva k úspešnému ukončeniu rokovaní a udržateľnosti mierových dohôd, urýchľuje ekonomickú obnovu po skončení konfliktu.
Štúdia predkladá veľa dôkazov o tom, ako sa rokovania pod výraznejším vplyvom žien dotiahli až do uzavretia dohody. Pravdepodobnosť pretrvania takejto dohody stúpa približne o 35 percent. Tam, kde sa konfliktom postihnuté komunity zameriavajú na posilnenie postavenia žien, cítiť omnoho rýchlejšiu ekonomickú obnovu, zníženie chudoby a lepšie humanitárne výsledky. A to nielen v prípade žien a detí, ale celej populácie.
Vo svete, kde extrémisti považujú podriadenosť žien za samozrejmosť i za súčasť vojnovej taktiky, by malo medzinárodné spoločenstvo a OSN rodovú rovnosť viac využívať pri dosahovaní a upevňovaní mierového spolužitia národov. Okrem politík, deklarácií a osobných ambícií musí byť rodová rovnosť prítomná aj v rozhodnutiach o tom, koho zamestnávame a čomu venujeme náš čas i peniaze.
Je jasné, že treba podporovať citeľné zmeny v prospech žien v krajinách postihnutých vojnou a zapojiť ich dosiaľ nevyužité kapacity na prevenciu pred týmito konfliktmi.
Krajiny by mali urobiť viac pre to, aby pritiahli k rokovaciemu stolu ženy v rámci všetkých mierových aktivít. Vieme, že keď sa do nich zapoja zástupcovia občianskej spoločnosti, tak majú o 64 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú úspešné a trvalejšie.
Členské štáty OSN prijali 25. septembra Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá vyjadruje odhodlanie „zabezpečiť, aby všetky ľudské bytosti mohli naplniť svoj potenciál v dôstojnosti a rovnosti“ a „posilniť mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti, zbavené strachu a násilia“. O dva dni neskôr sa 72 predstaviteľov štátov a vlád zúčastnilo na stretnutí globálnych lídrov, aby zdôraznili svoju podporu rodovej rovnosti a zaviazali sa ku konkrétnym aktivitám vedúcim k jej prehĺbeniu.
Vo svete sužovanom konfliktmi, extrémizmom a utečeneckými krízami sa nemôžeme spoliehať len na iskierky nádeje, ktoré v nás vzbudia výnimočne príkladné činy bežných ľudí. Potrebujeme, aby naša spoločná akcia nadobudla silu, a súčasne, aby lídri medzinárodného spoločenstva mali politickú odvahu.
Výročia musia znamenať viac ako iba počítanie uplynulých rokov. Mali by byť pre nás momentom, aby sme premieňali slová na činy.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.