Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kto zastaví kaliča vody
Nijako nemôže prekvapiť, že Štefan Harabin bez mihnutia oka pokračuje vo svojej kampani proti Sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.
Prekvapiť už nemôže ani to, že to robí tým najhorším možným spôsobom: oslobodzovaním ľudí podozrivých z nekalej činnosti. Čo však prekvapiť môže a musí, je nečinnosť rezortu justície. Naozaj sa u nás nenájde nikto, kto by urazeného bývalého „kráľa“ slovenskej justície usadil?
Štefan Harabin po svojom zosadení z pomyselného trónu slovenskej justície robí to, čo mu vždy išlo najlepšie. Kalí vodu.
Senát Najvyššieho súdu SR pod Harabinovým vedením v stredu oslobodil spod obžaloby expolicajta, ktorého prokuratúra viní z vyžiadania si a prebratia úplatku a ktorému za to Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vymeral podmienečný trest väzenia. Keďže prípad vyšetrovala inšpekcia ministerstva vnútra (v čase skutku išlo o aktívne slúžiaceho policajta), dozoroval prokurátor špeciálnej prokuratúry a súdil špecializovaný súd, pre Harabina ako zaprisahaného nepriateľa čo i len existencie týchto inštitúcií muselo ísť pri vyhlasovaní verdiktu o niekoľkonásobnú dávku potešenia.
Podľa Harabinovho senátu prokuratúra vraj dostatočne nepreukázala, že sa skutok stal. Pravdou je, že medzi dôkazmi proti podplatnému policajtovi boli odpočúvania, ktoré boli pôvodne nariadené v inom prípade. Možno ich preto súd nemal brať úvahy, a možno mal. Nešlo však o z brucha vymyslenú kauzu; medzi dôkazmi boli aj svedecké výpovede živých ľudí.
Nuž ale čo sa dá robiť, keď vám obhajca obžalovaného zaspieva na vašu obľúbenú nôtu vyhláseniami typu: „Inšpekcia slúži na čistky nepohodlných a odpočúva bez akéhokoľvek povolenia,“ všakže?
V prípade Viliama Mišenku, upodozrievaného z vrážd a momentálne obvineného z výbuchu v topoľčianskej firme Euromont, pri ktorom pred šiestimi rokmi zahynul jeden človek, a ktorého v stredu Harabin nariadil pustiť z väzby, nešlo primárne o inšpekciu a špecializovaný súd. Išlo však o ďalší typický prvok: ak sa chce, na všetko sa nájde písmeno, odsek, paragraf. Ak sa chce, písmenká zákona sa patrične ohnú a z útekovej väzby sa na slobodu dostane aj taký obvinený, ktorého musel pôvodne eskortovať náš vládny špeciál z Venezuely…
Štefan Harabin po svojom zosadení z pomyselného trónu slovenskej justície robí to, čo mu vždy išlo najlepšie. Kalí vodu. Po rokoch strávených na čele Súdnej rady, Najvyššieho súdu a ministerstva spravodlivosti si odrazu spomenul, že inšpekcia vyšetrujúca policajtov, ktorá po celý ten čas spadala pod ministerstvo vnútra, tam patriť nesmie. Nezabudol ani na svoj boj proti špecializovanému súdu a špeciálnej prokuratúre.
Predovšetkým však nezabudol vykladať zákony a právo tak, že laik v lepšom prípade neveriacky krúti hlavou, v horšom prípade mávne rukou nad justíciou, ktorá je nevyspytateľná a nedôveryhodná. Ak pritom náhodou nemávne rukou aj nad neharabinovskými časťami systému justície, ktoré nie sú schopné prísť s takým autoritatívnym výkladom zákonov a inštitúcií, ktorý by Harabin už nemohol ignorovať.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.