Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Vydedenci či spotrebitelia?
Na začiatku 90. rokov sa zvyklo tvrdiť, že naša spoločnosť je rovnostárska a jej nežičlivosť k príjmovým rozdielom brzdí rozvoj podnikania a celkové napredovanie Slovenska. O týchto tvrdeniach vždy boli aj pochybnosti. Dnes je isté, že rovnostárstvo môžeme márne hľadať aj vo dne s lampášom.
Vo výskumoch pýtajúcich sa na ideálne rozloženie príjmov v spravodlivej spoločnosti, najčastejšie vyberáme rozloženie, ktoré má tvar ragbyovej lopty alebo ležatej šišky. Také príjmové rozdelenie, ktoré má najviac ľudí v príjmovom strede, boduje vo väčšine populácie takmer v päťdesiatke štátov zapojených do takýchto zisťovaní.
Rovnostársky model, v ktorom je rozdelenie príjmov ploché, si u nás ľudia vyberajú veľmi okrajovo a menej často ako v iných krajinách.
To, že sa na Slovensku najviac pozdáva spoločnosť, v ktorej je najsilnejšia stredná vrstva, neznamená, že nadmerné bohatstvo alebo chudobu považujeme za neprípustné. A už vôbec nie, že budeme zanietenými podporovateľmi prerozdeľovania a odstraňovania chudoby.
Platí iba toto: ľudia chcú spoločnosť, ktorá dáva väčšiu šancu, že vzdelanie a príjem budú v súlade a mnohí budú môcť žiť slušne. To, že do strednej triedy sa cíti patriť väčšina populácie, politické strany vedia a všetky lákajú voličov na sľuby podpory strednej triedy.
Túžbu obyvateľov Slovenska preukázať oprávnenosť svojho zaradenia do strednej triedy nielen výškou vzdelania, ale aj príjmom a spotrebou, dokumentujú čerstvo publikované zistenia Eurobarometra spotrebiteľského správania CETELEM 2015. Podľa nich sa naši občania v mnohých veciach neodlišujú od obyvateľov ďalších jedenástich krajín zahrnutých do výskumu.
Odlišujeme sa v nadpriemernom dôraze na spojenie spotreby so spoločenským postavením. Až 55 percent opýtaných Slovákov v Eurobarometri súhlasí s tvrdením, že spotrebou dokazujú svoje postavenie v spoločnosti. Priemer za skúmané krajiny je 30 percent.
Pri neveľmi priaznivej príjmovej situácii slovenských domácností je zrejmé, že v našom prípade nejde o okázalú spotrebu, akou pred storočím vyššie triedy demonštrovali svoje výsady – bezostyšne a dovtedy, kým ich od vystavovania bohatstva pred tvárami hladných neodučilo nebezpečenstvo revolúcií.
Dôraz na spotrebu pri preukazovaní spoločenského postavenia u nás, zdá sa, súvisí s úpornou snahou dištancovať sa od zjavných vydedencov a dokázať nárok patriť do spoločnosti. Naznačuje to aj nadpriemerný podiel Slovákov, ktorí súhlasia s tvrdením, že prostredníctvom spotreby sa zaraďujeme do spoločnosti. Je to 61 percent oproti 46-percentnému európskemu priemeru.
Tieto zistenia prezrádzajú o kultúre spoločnosti a jej demokratickom zmýšľaní nemilé veci. Ukazujú, ako široko sa v povedomí našich ľudí – v porovnaní s inými krajinami – spája zaradenie do spoločnosti so spotrebou. Či inak: aké veľké riziko vylúčenia má v očiach verejnosti u nás ten, kto spotrebou nevie dokazovať, že k nám patrí.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.