Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Výzvy a priority energetickej únie
Slovenské podniky a domácnosti spotrebujú dvakrát toľko energie, ako je priemer v Európskej únii. Zároveň zarábajú iba tri štvrtiny priemerného príjmu v EÚ. Znamená to, že slovenské spoločnosti a domácnosti majú omnoho menej prostriedkov na nákup dvojnásobného objemu energie.
Žiaľ, prípad Slovenska nie je ojedinelý. Podobnej situácii čelí v únii viacero ďalších štátov, čo sa často prejavuje dramaticky. Netreba zabúdať, že privysoké výdavky na energie často vedú k tzv. energetickej chudobe a znemožňujú ľuďom, najmä sociálne najzraniteľnejším, kúpiť si iné nevyhnutnosti ako potraviny, oblečenie, lieky atď.
Energetická infraštruktúra nám zastaráva. Máme 28 nedostatočne integrovaných energetických trhov a 28 energetických politík, ktoré často nie sú skoordinované. Tri zo štyroch domácností v EÚ nie sú energeticky efektívne a plytvajú energiou. Až 94 percent dopravy závisí od ropných produktov, z ktorých 90 percent dovážame. Približne 53 percent energie, ktorú spotrebujeme, pochádza zo zahraničia, čo z únie robí najväčšieho svetového dovozcu energie. Žiadna z členských krajín si dnes nedokáže tieto problémy vyriešiť sama. Presne o to išlo Európskej komisii, keď 25. februára predstavila svoju stratégiu „energetickej únie“. Naši praotcovia v roku 1952 vytvorili Európske spoločenstvo uhlia a ocele a v roku 1957 Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
Domnievame sa, že v záujme pokroku by sa v najbližších rokoch mali opatrenia EÚ zamerať na päť hlavných vzájomne prepojených a synergických rozmerov: Predovšetkým by sme mali posilniť solidaritu na úrovni únie a diverzifikovať energetické dodávky, zdroje a trasy, čím sa zníži závislosť našich krajín od jediného dodávateľa a budú sa môcť plne spoľahnúť na svojich susedov. Zvlášť dôležité to bude v prípadoch prerušenia dodávok energie.
Ďalej by sme mali zabezpečiť voľný cezhraničný tok energie. V súlade s tým treba prísne presadzovať existujúce pravidlá fungovania vnútorného trhu s energiou a prepracovať štruktúru trhov s elektrinou tak, aby boli prepojenejšie a lepšie pripravené na integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Po tretie, energetická efektívnosť by sa mala stať absolútnou prioritou a mala by sa považovať za jeden zo zdrojov energie s rovnakým postavením ako výrobné kapacity. Po štvrté, mali by sme zabezpečiť skutočný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré vydrží. Okrem iného si to vyžaduje plynulé využitie lokálne vyrobenej energie (aj z obnoviteľných zdrojov) do siete a omnoho aktívnejšiu účasť občanov i miestnych komunít. A napokon, neodmysliteľným prvkom energetickej únie musí byť výskum, inovácie a konkurencieschopnosť, ktoré posilnia vedúce postavenie EÚ v oblastiach ako je vývoj technológií, skladovanie energie či elektromobilita.
Tieto ciele sú nepochybne ambiciózne a budú si vyžadovať pevnú politickú vôľu i trvalú finančnú podporu. Financie potrebné na ich naplnenie sa dajú zabezpečiť z viacerých nástrojov EÚ – napríklad nástroja na prepájanie Európy, programu Horizont 2020 pre výskum a inováciu, či z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Neskôr sa medzi významné nástroje podpory energetických investícií pravdepodobne zaradí aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI) – tzv. Junckerov plán.
Z balíka 38 miliárd eur z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre všetkých 28 členských štátov na obdobie 2014 až 2020 investuje Slovensko 1 miliardu do opatrení ako zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov, bytového fondu a podnikov, na podporu efektívnejšieho diaľkového vykurovania znižovaním energetických strát v rozvodných systémoch a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie (napr. biomasa, geotermálna energia či bioplyn).
Za každé euro, ktoré sa na podporu takýchto opatrení z EÚ vynaložilo v predchádzajúcom období 2007 až 2013, budeme odteraz investovať päťkrát viac. Okrem iného nám to umožní vytvoriť účelové finančné nástroje osobitne zamerané na energetické potreby a výzvy. V tejto súvislosti Slovensko nadviaže na úspešnú skúsenosť s finančným nástrojom JESSICA z rokov 2007 – 2013, ktorého cieľom bolo zvýšiť energetickú účinnosť bytových domov. Dúfame, že sa tento nástroj v budúcnosti rozšíri a priláka aj súkromný kapitál.
Tieto investície by mali prispieť k výraznej zmene slovenskej energetickej scény. Napríklad zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe z 10 na 15 percent a strojnásobením energetickej účinnosti verejných budov – a to všetko len za osem rokov.
Výzvy teda vidíme a nástroje sú pripravené. Teraz záleží na Slovensku, aby sa tejto jedinečnej príležitosti chopilo v záujme svojich občanov a podnikov, ale aj Európskej únie ako celku.
Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie
Corina Cretuová, európska komisárka pre regionálnu politiku
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.