Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zabetónovaná segregácia
Majú všetky obce, nezávisle od etnickej príslušnosti svojich obyvateľov, právo na vlastnú základnú školu? Je okamžité modulové riešenie lepšie ako žiadne, aj preto, že modul je lacnejší a pre využitie flexibilnejší ako betón?
Táto otázka je asi kľúčová a môžu si ju položiť aj aktivistky Amnesty International, ktoré o tzv. kontajnerových školách nedávno na stránkach denníka Pravdy písali (13.3.2015).
V roku 2013 sa ministerstvo školstva pustilo do projektu, ktorý predtým každý obchádzal – pomohlo obciam zvýšiť nedostatočné kapacity základných škôl, pokiaľ ich neboli schopné zabezpečiť vlastnými prostriedkami, a hlavne mali preukázateľný záujem situáciu riešiť. Išlo o obce, ktoré školu buď vôbec nemali, lebo ju z bývalého režimu nezdedili, alebo v existujúcej škole ani po jej úpravách a rozšírení neboli schopné zabezpečiť dochádzku žiakov v jednej, prípadne ani v dvoch zmenách.
Áno, niektorí povedia, že chodili do školy na dve zmeny a sú tu, úspešní a zdraví. Lenže ich škola možno mala aj odborné učebne, kabinety, zborovňu, telocvičňu, kuchyňu, jedáleň a spĺňala hygienické normy. Tieto školy často majú už len triedy a napríklad telocvik vyučujú podľa vzoru Járu Cimrmana. Navyše počet detí v týchto obciach stále rastie a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.
Ministerstvo pripravilo a otestovalo pilotný projekt postavený na spolupráci, výbere najvhodnejšieho stavebného postupu, koordinácii, zdieľaní nákladov a priebežnom monitorovaní výstavby. Za dva roky sa v 14 obciach postavilo alebo sa stavia kapacita pre takmer 3¤000 detí. Urobilo sa niečo, za čo sa však podľa pobočky Amnesty International máme hanbiť. Pri všetkej skromnosti, podľa spokojnosti rodičov, ich detí a učiteliek súdim, že máme byť hrdí. V čom je teda problém? V tom, že rómske obce by vraj nemali mať vlastné školy.
Sedliacky rozum hovorí, že ak je obec dosť veľká a má všetky predpoklady sa ďalej rozvíjať, vybuduje si kostol, školu aj krčmu. Problém nastane, ak v obci žije veľa Rómov. Pritom Rómovia žijú v takmer 40 percentách obcí na Slovensku, ale len v 286 obciach tvoria viac ako tretinu obyvateľov a iba v 129 obciach tvoria viac ako polovicu obyvateľov. Môžeme tak predpokladať, že v úplnej väčšine obcí etnické hľadisko nevystupuje do popredia a starostovia sčítavajú Rómov len vtedy, keď úrad splnomocnenca rozdeľuje etnické peniaze.
V obci, ktorú pánboh požehnal veľkým počtom detí, často nastáva odchod bielych detí do okolitých škôl a miestna základná škola sa stáva rómskou. Nie je to dobré, ale je to pochopiteľné. Po tom, čo narastá počet detí, ubúda priestorov, a tak sa žiaci učia kade-tade a o družinách, celodennom vyučovaní či internátoch môžu len snívať. Niektoré obce riešili situáciu vývozom svojich detí do susedných obcí, ktoré však tiež mali obmedzené kapacity a jedného dňa povedali dosť.
Časť obcí chce situáciu riešiť a chce mať vlastnú školu, ako sa sluší a patrí. Iné obce ju nepotrebujú a ich starostovia špekulujú: Rómom sľubujú školu za osadou, čím ďalej od obce, a bielym dedinčanom sľubujú, že Rómov do dediny nepustia. Smutná, ale úspešná stratégia.
Jedni hovoria, že každá obec, ak má dosť detí, môže mať svoju školu, najlepšie v centre obce. Druhí tvrdia, že v prípade rómskych škôl a rómskych obcí ide o segregáciu a deti by sa mali voziť do susedných obcí. Našťastie sa obe skupiny môžu zísť a rozprávať sa. Ajj o tom, že modul nie je betón, ale škola, aj o realite, cieľoch a ceste k nim, aj o tom, že deti potrebujú školu teraz.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.