Prečo úplatky v zdravotníctve

Čím horšia je choroba v očiach pacienta, tým mocnejšia je pozícia lekára. Hyenizmus sa začína vtedy, ak si vypýta dopredu peniaze za urýchlenie termínu operácie alebo inú výhodu. Dôverčivý pacient platí daň buď za svoj strach, alebo za svoj postoj. Velikášski pacienti, ktorí vyhlasujú, že si kúpia každého, nie sú až takí zriedkaví. Keďže sa musia uspokojiť s tým, čo sa im ponúka, chcú mať to najlepšie.

Extra prístup, extra liečba

Lekár je tiež len človek, ktorý podlieha čaru mamony, a tak sa nemožno čudovať, že sa v šedej ekonomike verejného zdravotníctva peniaze vždy krútili a budú krútiť. Liečbou na tento neduh by bolo zriadenie viacerých súkromných nemocníc, kde by sa veľmi solventní pacienti liečili za väčšie peniaze a verejnosť by bola spokojná.

Komunistickí predstavitelia v predchádzajúcom režime riešili poskytovanie mimoriadnych zdravotníckych služieb pre svoju vrstvu tak, že vybudovali Štátne sanatórium, kde pôsobili špičkoví odborníci v základných odboroch, a ak bolo treba iného odborníka, tak ho pozvali. Dnes bohatá klientela na Slovensku chce teda v podstate to isté: extra prístup a extra liečbu. Problém spočíva v tom, že vybudovanie paralelnej siete pre nadštandardné úkony by bolo finančne náročnejšie ako brutálne zneužívanie už tej existujúcej.

Podplatenie lekára je v podstate najlacnejším variantom riešenia problému poskytovania nadštandardu. Obetou takéhoto cynizmu je však obyčajný človek, ktorý si nemôže dovoliť podplácanie a hoci je aj chorý vážnejšie, musí počkať. Preto treba takú prax odsúdiť ako protiprávnu a nehumánnu.

Mali by sme však odlišovať prijímanie darov ako prejavy vďačnosti. Naši ľudia historicky pociťujú určitú vďačnosť k lekárovi. Preto by nemalo byť trestným činom to, ak pacient napríklad po vydarenom operačnom zákroku príde k lekárovi a s úmyslom sa mu odvďačiť mu poskytne dar. Je na lekárovi, ako sa k tomu postaví.

Poradovníky sú v Británii samozrejmosťou

Pracoval som vo Veľkej Británii skoro desať rokov ako konzultant pre chirurgickú liečbu ženských nádorov. V onkológii je včasnosť diagnózy a liečby veľmi nástojčivá. Pacienti a ich rodina sú preto veľmi netrpezliví, čo je pochopiteľné. Všemožne sa usilujú, aby sa liečba začala čo najskôr. V tom sme všetci, či už Briti, alebo Slováci, rovnakí.

V čom sa líšime? V ochote podriadiť sa právu. Mnohokrát som počas pracovného pobytu blahorečil tým, ktorí nedovolili v Británii transformovať medicínu na čisto obchodný akt medzi pacientom a lekárom. Veľa ráz som musel trvať na dĺžke čakacej doby, hoci sa mi to priečilo, ale zákon je zákon. Pritom čakacie doby sú tam na chirurgickú liečbu alebo chemoterapiu ohraničené 60 dňami. Inými slovami, do 60 dní po tom, čo pacient navštívi svojho obvodného lekára, sa musí začať s jeho liečbou, ak je onkologicky chorý.

Poradovníky vedú dokumentaristky a zasahuje sa do nich iba výnimočne. Lekár musí vyargumentovať na odbornej schôdzi pred inými kolegami, prečo toho-ktorého pacienta treba operovať skôr ako ostatných. O záveroch z takejto schôdze sa nediskutuje, jednoducho sa im verí.

Kde tečú miliardy eur

Takmer za desať rokov mi vo Veľkej Británii nik peniaze neponúkol ani pred, ani po operácii. Dostával som svoj plat a pacienti rešpektovali hranice, pokiaľ som mohol niečo mimoriadne pre nich urobiť.

Pre mnohých Slovákov by taký prístup bol nemysliteľný a začali by hľadať cestičky, ako to obísť. V našom zdravotníctve, ktoré sa často kritizuje pre rozličné príčiny, sa takéto dlhé čakacie doby nevyskytujú. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorí budú chcieť mať operáciu zajtra. Dávajú tak zbraň do rúk nečestných podnikavcov.

Problém úplatkárstva v bežnej medicíne na Slovensku nie je až taký pálivý, ako by si médiá vari priali. Keďže ani nadštandardné pripoistenie sa u nás nepraktizuje a vplyv súkromného nemocničného sektora je v podstate zanedbateľný, môžeme realisticky očakávať, že sa z času na čas objavia nové prípady drobného úplatkárstva.

Hlavným bremenom v slovenskom zdravotníctve ostávajú predražené platby za prístroje a služby v nemocniciach. Tam tečú hádam i miliardy eur, ktoré potom inde chýbajú. Verejné obstarávanie je však problémom nielen na malom Slovensku, ale prakticky na celom svete ovládanom chamtivcami.