Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Skoky do tmy
To, čo sa deje okolo SDKÚ, sa nedá označiť za pohreb.
Kedysi vládnu stranu, ktorá viedla pravicu, totiž pochovali už dávno. V jeden deň sa z nej síce porúčal Martin Fedor, v druhý Viliam Novotný a ešte ďalší sa chystajú buchnúť dverami, no tieto informácie skôr pripomínajú muzikantov, ktorí sa ponáhľajú dole kopcom z funusu, občas ktorýsi z nich zakopne a vydá na tube kakofonický zvuk.
Na neslávny koniec v SDKÚ pritom nepotrebovali výpomoc politických súperov. Jej zakladatelia a ich nástupcovia si vystačili celkom sami. Sériou poodhalených káuz, škandálov, svojou nenásytnosťou, povýšenectvom, ale v poslednom čase aj osobnou neschopnosťou a absolútnou absenciou sebareflexie. Veď ešte i nedávny debakel v komunálnych voľbách vydávali za úspech.
Pravdaže, ambície, tie im nikdy nechýbali, paradoxne ani teraz. Presne ako zrazu osvieteným odpadlíkom z ostatných pravicových strán. Nijaká z nich sa nevyhla štiepeniu. Tí istí lídri hovoria o nových métach a o nových koalíciách. Veď keď už toľko peňazí ako Juraj Miškov investovali do tohto výnosného biznisu…
Dávajú sa dokopy liberáli s konzervatívcami, aby čoskoro zistili, že tadiaľ cesta nevedie. Najnovšie na námestiach uzatvárajú pokrvné bratstvá tí, čo chceli aspoň navonok vyzerať seriózne, s tými, ktorí ochotne na seba prevzali rolu parlamentných klaunov. A už sa rodia nové strany.
Tie však tak ako nova vo vesmíre nikoho neoslňujú, skôr pripomínajú skoky do tmy. A kto posledný v SDKÚ zhasne svetlo? Možno to ani nebude Pavol Frešo, vari aj ten si zaregistruje stranu s novou zástavou. Ak však niečo naozaj potrebuje slovenská pravica, určite to nie sú staré tváre pod novým mejkapom.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.