Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Strašenie novou daňou
Európsky súdny dvor 30. apríla zamietol podanie Veľkej Británie proti rozhodnutiu jedenástich členských krajín EÚ zaviesť daň z finančných transakcií.
Argument, že rozhodovať o tejto dani je predčasné, pretože ju štáty ešte neimplementovali, neuspokojil jej prívržencov. No stačilo to, aby vyprovokoval nový útok proti Európskej únii v tábore britských nacionalistov. Líder euroskeptickej Strany nezávislosti (UKIP) Nigel Farage to komentoval ako ukážku neschopnosti vlády chrániť záujmy najväčšieho odvetvia štátu (finančného sektora v londýnskej City) proti vonkajšiemu zasahovaniu.
Teda jedenásť štátov využilo inštitút posilnenej spolupráce v únii a rozhodlo sa zaviesť daň z finančných transakcií. Mnohí sa na túto daň, ktorú navrhoval už v 70. rokoch minulého storočia nositeľ Nobelovej ceny James Tobin a ktorá sa zvykne prezývať daňou Robina Hooda, pozerajú iba ako na zdroj dodatočných daňových príjmov. Pomohli by riešiť chudobu, klimatické zmeny a pod.
Táto daň má okrem funkcie generovať nové príjmy aj inú, rovnako dôležitú funkciu. Ak je správne nastavená, môže výrazne znížiť finančné transakcie napr. operácie s derivátmi, s kurzami mien, s akciami a pod., ktoré z hľadiska potrieb spoločnosti sú často nielen zbytočné, ale mnohokrát škodlivé. Pre finančný sektor sú však zdrojom neporovnateľne väčších ziskov, napríklad z požičiavania finančných zdrojov na investovanie do odvetví, ako sú priemysel či poľnohospodárstvo.
„Ohrozený“ nie je iba britský finančný sektor. Zavedenie dane z finančných transakcií by mohlo oslabiť finančný kapitalizmus, ktorý začal dominovať v posledných tridsiatich rokoch a ktorého dosahy sme si mohli vyskúšať nedávno – počas druhej najväčšej finančnej a ekonomickej krízy v histórii kapitalizmu. Je preto otázkou, v čom záujme je ponechať status quo: spoločnosti či finančnej oligarchie?
K tejto dani opatrne pristupujú aj štáty, ktoré sa váhavo, ale predsa pridali na stranu tých, čo ju iniciovali. Vyriešiť treba praktické úskalia zavedenia dane a eliminovať možné nežiaduce vplyvy, ale na nízke percento tejto dane (0,1 %) by sa malo nazerať ako na prvý krok. Daň z finančných transakcií, hoci to dnes znie ako z ríše snov, by mohla perspektívne nahradiť väčšinu ostatných daní. Vyššie percento tejto dane by totiž asi zabezpečilo dosť príjmov pre rozpočty štátov a iné dane by spĺňali iba doplnkovú funkciu.
Jej zavedenie je pritom jednoduché. Na rozdiel od iných daní jej plateniu sa nedá vyhnúť, nevyžaduje ani prácne podania daňových deklarácií a umožní značné úspory na daňovej správe. Podľa určitých kritérií je to i daň spravodlivá. Platia viac tí, ktorí na to majú.
Daňou z finančných transakcií sa straší, že poškodí úspory v druhom pilieri dôchodkového sporenia a na účtoch v bankách. Preto by sa vraj jej zavedeniu mala Slovenská republika vyhnúť. To hádam niekomu prinesie dodatočný politický kapitál, ale iba krátkodobo. Prekvapuje, že takéto varovanie pochádza z úst podpredsedu KDH Miloša Moravčíka. Škoda, že si napríklad neprečítal riport Pontifikálnej rady pre spravodlivosť a mier pod názvom O reformovaní medzinárodných finančných trhov a menových systémov. V dokumente, ktorý vydal v roku 2011 Vatikán, sa píše:
„Hospodárstvo a financie sa musia vrátiť k reálnemu poslaniu a funkcii zahrnujúcej i sociálnu funkciu ako súčasti ich zodpovednosti voči spoločnosti… Toto poslanie nemá nič spoločné s plytkým ekonomizmom, pre ktorý peniaze a úspech na trhu sú jediným meradlom spoločenskej hodnoty. Na základe takéhoto etického prístupu je rozumné zvážiť napríklad aj zdaňovanie finančných transakcií.“
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.