Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ochrana spoločných záujmov
Na vrchole svojej moci, koncom ôsmeho a začiatkom deviateho storočia, obsiahla karolínska Franská ríša väčšinu západnej Európy.
Jej inštitucionálna štruktúra kombinovala prvky zdedené z Rímskej ríše a feudálnej moci, postavenej na interpersonálnych vzťahoch medzi suverénom a vazalom.
Centrálna moc karolínskej ríše sa opierala o jeden špecifický prvok: missi – dočasne menovaní kráľovskí inšpektori, ktorí dohliadali na súdne, fiškálne a vojenské záležitosti s právomocou zmeniť rozhodnutia miestnych vládcov a trestať ich prešľapy. Pohybovali sa medzi cisárskym dvorom a provinciami, nemali vlastné léna, ich postavenie záviselo len od cisára. Boli jedným z pilierov imperiálnej vlády.
Čo má ranofeudálna Franská ríša spoločné s Európskou úniou? Nemusíme zachádzať do špekulácií o historickom dedičstve. Paralela je inde. Ak verejná moc disponuje verejnými prostriedkami a rozhoduje o ich použití, mala by za to niesť zodpovednosť. To však predpokladá určité kapacity a právomoci. Nielen možnosť rozhodnúť, na čo sa verejné prostriedky použijú, ale aj skontrolovať, či sa to skutočne stalo, prípadne trestať prešľapy. V EÚ to tak však nie je.
Viac ako 90 percent spoločného európskeho rozpočtu sa používa v členských štátoch únie. Európske inštitúcie rozhodujú o účele a pravidlách využitia týchto peňazí, ale o výkon sa stará národná úroveň. Úrad OLAF má právomoc na to, aby zneužívanie eurofondov vyšetril, nedokáže však konať. A národné prokuratúry sa do akcie nehrnú. Slovensko je jednou z krajín, kde nepadol odsudzujúci rozsudok ani v jednom z prípadov, na ktoré OLAF upozornil.
Riešením mohlo byť vytvorenie úradu európskeho prokurátora. Vlaňajší návrh Európskej komisie sa však mení na ďalšiu nekonečnú ságu, kde dobrý zámer naráža na výhrady členských štátov vrátane Slovenska. Buďme však optimisti a predpokladajme, že sa úrad (s ktorého existenciou počíta i Lisabonská zmluva) podarí v zmysluplnej podobe založiť. Európsky prokurátor by s decentralizovanou sieťou pracovníkov, začlenených do národných systémov, ale podriadených priamo „Bruselu“, dohliadal na spoločné záujmy EÚ – teda nás všetkých. Mimo národných záujmových klík a kamarádšaftov.
Na rokovacom stole sa objavil ďalší zaujímavý návrh. Revízia smernice o ochrane finančných záujmov EÚ, o ktorej práve rokuje komisia, europarlament a jednotlivé štáty, zahŕňa pod finančné záujmy aj výber dane z pridanej hodnoty. Podiel na nej je jedným z príjmov európskeho rozpočtu, a podvody tak poškodzujú aj európsky záujem.
Situácia sa opakuje. Členské krajiny tvrdia, že podvody s DPH predstavujú vážny problém, ktorý sa na národnej úrovni nedá uspokojivo vyriešiť. Súčasný právny základ dáva možnosť, ako do riešenia zapojiť úrad európskeho prokurátora – z podobných dôvodov, ako pri podvodoch s eurofondmi. Napriek tomu vlády váhajú.
Každá verejná moc sa má zodpovedať za spôsob použitia verejných prostriedkov. Musí však mať dostatočné kapacity a právomoci toto použitie kontrolovať. EÚ potrebuje svojich novodobých missi, ktorí by chránili náš spoločný záujem.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.